„…choď k mojim bratom a povedz im: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.“ Evanjelium podľa Jána 20:17

Tento pozdrav od Pána Ježiša mala Mária Magdaléna priniesť učeníkom. Hovorí nám, čo znamená spása. Pán Ježiš nemohol poslať takýto pozdrav pred svojím utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním. Ale teraz, keď je spása dokonaná, to urobiť môže.

Nápadné je, že Pán Ježiš nazýva učeníkov bratmi, stavia ich vedľa seba vo vzťahu k Bohu. „Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu,“ hovorí.

Učeníci vstupujú do vzťahu s Bohom, ktorý patril Božiemu Synovi. Na všetko, na čo má právo Pán Ježiš, majú právo aj oni. Dedičstvo Božieho Syna je ich dedičstvom.

Týka sa to nielen učeníkov, ale všetkých, ktorí veria v Pána Ježiša. Byť kresťanom, to znamená vstúpiť pred Boha na miesto, ktoré patrí Božiemu Synovi.

Pôvodne sme boli stvorení na to, aby sme boli Božími deťmi. Ale toto právo sme zničili svojím hriechom. A to, čo je zničené, sa nedá napraviť. Toto pozná vo svojom svedomí každý, ku komu hovorí Boh, a kto poznáva pravdu o sebe samom. Keby náš vzťah ako detí k Otcovi nebeskému nemohol byť napravený, tak by pre nás nebola žiadna nádej!

Ale Boh nám dal úplne nové právo – právo svojho Syna. Právo dieťaťa u svojho Otca. „Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi, tým, čo veria v Jeho meno.“ (J 1:2)

S právom byť Božími deťmi nasleduje všetko ostatné: „Ale ak sme deti, sme aj dedičia, a to dedičia Boží a spoludedičia Kristovi.“ (R 8:17)

Vstúpili sme do vzťahu Božieho Syna k svojmu Otcovi! A aj nám, ktorí veríme v Pána Ježiša, dnes hovorí: Môj Otec a váš Otec, môj Boh a váš Boh!