„Keď sa Daniel dozvedel, že doklad je napísaný, šiel do svojho domu, v ktorom boli okná hornej izby otvorené smerom k Jeruzalemu. Tam si tri razy denne kľakol na kolená, modlil sa a oslavoval svojho Boha, ako to robieval predtým.“ (Dan 6:11)

Ako starší muž sa prorok Daniel stal poradcom babylonského kráľa Dáriusa. Dárius si vážil Danielovo poradenstvo, no Daniel mal súperov. Boli tam ďalší kráľovskí radcovia. Neverili v Danielovho Boha a nepáčilo sa im, že kráľ zvýhodňoval Daniela. Chceli sa ho zbaviť.

Ich problémom však bolo, že na Daniela nič nemali. Neexistoval žiaden skrytý hriech, ktorý by mohli odhaliť. Vedeli, že jediný spôsob, akým môžu dostať Daniela, je, že ho prichytia pritom, ako robí niečo, čo sa týka jeho Boha. Preto nechali kráľa nevedomky podpísať dekrét o tom, že nikto sa nemôže modliť k nikomu inému, len k samotnému kráľovi.

Keď sa o tom Daniel dopočul, šiel domov, otvoril okná, ako to vždy robil, kľakol si na kolená a modlil sa. A čo viac, vzdával Bohu vďaku.

Vďakyvzdanie je dôležité. Myslím si, že je skvelé, keď sa ľudia doma pri jedle modlia. A dokonca aj na verejnosti. Keď si v reštaurácii, skloň hlavu a ďakuj Pánovi za svoje jedlo. Je to veľkým svedectvom pre iných ľudí.

Dokonca i predtým než dostaneme odpoveď, v ktorú sme dúfali, by sme mali Bohu ďakovať. Čo sa potom deje? List Filipským nám v 4:7 prezrádza: „A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum,  bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“

Ak vložíš všetko do Božích rúk, budeš mu dôverovať a radovať sa ešte predtým, než sa dozvieš výsledok, tvoje srdce bude chrániť pokoj. Je to pokoj, ktorý prevyšuje každý ľudský rozum. A je to tiež pokoj, ktorý ti Boh môže dať bez ohľadu na to, čomu práve čelíš.