„… ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež,  ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek,“ (F 2:6-7)

Zdá sa mi, že prikrášlením Vianoc sme ich takmer obrali o ich pôvodný význam. Istým spôsobom sme vianočný príbeh zbavili jeho skutočnej sily.

Dokonca aj umenie zobrazuje scénu Narodenia Ježiša ako peknú. Ona však pekná nebola. V skutočnosti bola pekne zlá. Ježiša položili do žľabu, ktorý tiež mohol slúžiť ako kŕmidlo pre zvieratá. Predstava položenia vzácneho novorodeniatka na také miesto je ťažká.

Mne to však na vianočnom príbehu neuberá. Práve naopak, slúži to ako pripomienka veľkej obete, ktorú Boh vykonal, aby prišiel na túto zem. Tým, že sa narodil do najskromnejších a najťažších okolností, sa umenšil.

Prečo? Pretože nás miluje a túži po vzťahu s nami. Ježiš sa narodil, aby sme sa my mohli znovuzrodiť. Opustil svoj domov v Nebesiach, aby sa udomácnil v našich srdciach.

Neprišiel na zem kvôli tomu, aby sme mali výhovorku zadlžovať sa pri našom vianočnom nakupovaní. Neprišiel preto, aby sme mali zámienku chodiť na nekonečné vianočné udalosti a spievať vianočné piesne, hoci na tom nie je nič zlé.

Ježiš neprišiel naučiť všetkých, ako byť dobrý alebo ako milovať svojich blížnych, napriek tomu, že tieto veci je dobré robiť. Skôr prišiel preto, aby zomrel mučivou smrťou a zachránil nás od trestu večnej smrti.

Tieň kríža prekrýva krásu prvej vianočnej noci. Bol tam od samého začiatku. Preto je červená farbou Vianoc. Nie je to preto, že Santa nosí červenú. Červená predstavuje farbu krvi, ktorú pre nás Ježiš vylial na kríži.

To, po čom skutočne túžime, nie sú Vianoce, ale Kristus. Nie darčeky, ale Jeho prítomnosť v našich životoch.