„Ten, ktorý dosvedčuje tieto veci, hovorí: Áno, prídem čoskoro! Amen! Príď, Pane Ježiši!“ Zjavenie Jána 22:20

V predposlednom verši Biblie má Ježiš aj Ján posledné slovo. Jána deportovali na ostrov Patmos. Keď ho tam brali ako starého človeka, sotva si myslel, že má pred sebou ešte dôležitú časť služby. Pán mu chcel oznámiť, čo sa má onedlho diať.

Ján zapísal do knihy úžasné zjavenia, ktoré sú storočia potešením a podnetom pre Boží ľud. Najmä prenasledovaní kresťania našli v Zjavení Jána veľkú pomoc.

Ján bol učeník, ktorého Ježiš miloval. Ježišove slová sa vpísali do jeho srdca. Pokiaľ môžeme vidieť, Ján dovolil, aby sa v ňom Ježišovo slovo zakorenilo tak ako v nikom inom. Preto bol hlbšie naviazaný na Pána ako ostatní učeníci. Je charakteristické, že Ján ako jediný z učeníkov bol s Ježišom, keď Ježiš bojoval svoj smrteľný boj na kríži.

V predposlednom verši Biblie si obaja podávajú ruky. Sú úplne odlišní. Jeden je Synom nebeského Kráľa, druhý je starý prenasledovaný Pánov služobník a jeho život sa chýli ku koncu.

Ježiš uisťuje Jána, že príde čoskoro. Ján je taký uchvátený Ježišovými slovami, že musí napísať svoje „amen“ a potom pridá modlitbu z troch slov: „Príď, Pane Ježiši!“

Cez tieto slová sa dívaš do srdca, ktoré miluje Ježiša. Nemôže počuť, že Pán prichádza bez toho, aby povedal, že je vítaný! Áno, musí nechať, nech sa Ježišovo zatrúbenie stane jeho modlitbou: Urob, čo hovoríš, Pane Ježiši!

Je dobrým znamením, ak máš Jánovo srdce. Ale ak tvoje srdce nie je pohnuté evanjeliom o druhom príchode Pána Ježiša, znamená to, že Ježiš nie je pre teba vzácny. Ak môžeš povedať „amen“ na fakt, že prichádza, je to znamenie, že si pripravený.

Nech sa Jánova modlitba stane našou: Amen. Príď, Pane Ježiši! Pán vypočuje túto modlitbu. Čoskoro Ho uvidíme. Povedal nám to vo svojom Slove.