„Duch je, ktorý obživuje, telo nič neosoží. Reči, ktoré som vám hovoril, sú duch a život.“ Evanjelium podľa Jána 6:63

Telo – starý človek je to, čo vidíme v sebe, vo svojej podstate. Nie je užitočné na nič. Je nemožné byť a žiť ako kresťan na základe našej prirodzenej podstaty. Nemá ani zmysel namietať, že sme predsa stvorení na Boží obraz, a tak musíme v sebe mať predpoklady na to, aby sme to dokázali.

Kvôli pádu do hriechu sme stratili Boží obraz v nás. Všetky predpoklady pre duchovný život sa stratili. Hovorí to sám Pán Ježiš. Nepohoršujme sa teda na tom tak, ako sa pohoršovali mnohí v Jeho dobe.

„Duch je, ktorý obživuje.“ Pán Ježiš hovorí o Božom Svätom Duchu, a nie o duchu človeka. On vytvára nový život u tých, ktorí veria v Pána Ježiša. Skrze Neho dostávame podiel na božskej prirodzenosti. (2Pt 1:4) Vtedy máme predpoklady na to, aby sme žili s Bohom a konali Jeho skutky.

Ako sa to môže stať? Pán Ježiš odpovedá: „Reči, ktoré som vám hovoril, sú duch a život.“ (J 6:63)

Nehovorí, že Jeho reči hovoria o duchu a živote, ale že sú duch a život. Prijať Pána Ježiša znamená prijať Ducha Svätého a večný život!

Ale nikto to nerobí, kým ešte stále má vieru v seba samého, čo môže dosiahnuť a čo môže urobiť pre Boha na základe svojich vlastných predpokladov a schopností.

Preto je nutné skloniť sa pred Ježišovou rečou o tom, že telo nič neosoží. Vtedy býva človek odhalený, odsúdený svojím hriechom, bezmocný a chudobný, nevidí cestu a nemá nádej, že môže pre Boha niečo urobiť. Vtedy prichádza Božie Slovo ako záchrana. Ten, kto prijíma Ježišove reči, prijíma Jeho samotného a s Ním Svätého Ducha a večný život!