„… poslal pred nimi muža, Jozefa, ktorého predali za otroka. V klade mu zvierali nohy, dostal sa do želiez“  (Ž 105:17-18).

Jozefovmu otcovi Jákobovi na ňom záležalo. Jozefa uprednostňoval pred všetkými ostatnými deťmi a dokonca mu dal ušiť špeciálny kabát.

Jedného dňa však Jozef unavil svojich bratov natoľko, že sa ho rozhodli zabiť. Rozum však zvíťazil a namiesto toho sa rozhodli predať ho ako otroka karaváne obchodníkov, ktorá išla okolo.

Obchodníci vzali Jozefa do Egypta, kde ho predali Pótifarovi, ktorý bol šéfom faraónovej telesnej stráže. A keďže bol Jozef pracovitý a poctivý, netrvalo dlho a už riadil Pótifarov majetok.

Medzitým sa Pótifarova žena opakovane pokúšala Jozefa zviesť. Ten jej nástrahám odolával, no jedného dňa ho falošne obvinila zo znásilnenia. Poslali ho do väzenia, čo sa mu nepochybne zdalo, ako to najhoršie zo všetkého.

Keď Jozef sedel vo väzenskej cele, ľahko si mohol pomyslieť: „Slúžiť Bohu nevyšlo až tak dobre, však? Som poctivý. Tvrdo pracujem. Nepodľahol som návrhom tej ženy, a kam ma to dostalo? Do väzenia!“

Ale Boh mal pre neho plán. Pripravoval ho na budúcnosť. Žalm 105 nám o Jozefovi podáva tento detail: „V klade mu zvierali nohy, dostal sa do želiez“ (verš 18). Z hebrejského originálu sa vynára iný preklad, ktorý nám poskytuje ďalší pohľad. Znie: „Ako bol položený do železa, železo vstúpilo do jeho duše.“

Hoci sa Jozef nachádzal v tých najhorších podmienkach, vo vnútri sa otužoval. Boh pripravoval Jozefa na niečo veľké.

Možno aj ty prechádzaš obdobím skúšky, aby si sa posilnil, aby železo vstúpilo do tvojej duše. Cieľom skúšok je, aby sme sa stali duchovne silnejšími – aby sme si vypestovali duchovnú tvrdosť.