„Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, ktorý nás v nebeských veciach požehnal v Kristovi Ježišovi všetkým duchovným požehnaním.“ List Efezským 1:3

Mnohí kresťania sú viac zaneprázdnení zemským požehnaním ako nebeským. Porozmýšľaj, koľko našich modlitieb je o živote tu na zemi. Nie je zlé modliť sa k Bohu za denný chlieb. Sám Ježiš nás to naučil. Povedal tiež, že vie, čo potrebujeme, a že sa o nás stará. Avšak požehnanie, ktoré Boh dáva svojim deťom, je v prvom rade duchovným požehnaním v nebeských oblastiach. Áno, Boh často zadrží niečo zo zemského požehnania, aby v ľudskej mysli a srdci vytvoril priestor pre to nebeské. Boh sa na veci díva komplexne. Vidí, ako ľahko sa necháme chytiť všetkým, čo tento svet ponúka. Vie, aké prirodzené je pre človeka uspokojiť sa, že má dosť na mnoho rokov, keď má hojné zásoby na život. Preto nás Boh varuje, že život je krátky. Musíš byť pripravený odísť. Bohatstvo netrvá naveky. Boh ti nedáva, o čo žiadaš, ak túžiš po živote, v ktorom stále svieti slnko. Ten patrí večnosti. Tu na zemi nedozrieva ovocie Ducha len zo slnka a čistej radosti. Ak sa doplna nasýtiš tým, čo ponúka tento svet, budeš mať chladné srdce voči duchovnému požehnaniu nebeských vecí. Preto ťa Boh vedie životom tak, že si hladný a smädný po spravodlivosti. Vtedy si schopný prijať Jeho duchovné požehnanie. Boh chce, aby bohatstvo v Ježišovi bolo pre teba najväčším a jediným pokladom. Ak je to tak, budeš šťastný aj na zemi. Tu dole existuje len jediné dobro, ktoré by si nikdy nemal stratiť. Je ním Ježiš a všetko, kým je pre teba. Poklad, ktorý máš v Ňom, nikdy nestráca hodnotu. Čím dlhšie sa na Neho pozeráš, tým je pre teba vzácnejší. Spôsobuje, že veci sveta blednú. Vytvára potešenie v tvojom srdci, takže musíš vyznať: Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, ktorý ma v nebeských veciach požehnal v Kristovi Ježišovi všetkým duchovným požehnaním.