„Dvaja mužovia vstúpili do chrámu, aby sa modlili.“ Evanjelium podľa Lukáša 18:10

Pán Ježiš sa prihovára k tým, ktorí sa spoliehali na seba a na to, že sú spravodliví. To znamená, že sa spoliehali na svoj správny vzťah k Bohu. To je hlavný zmysel textu. A pretože sú v správnom vzťahu k Bohu, pozerajú sa na iných zhora.

Pán Ježiš nám predstavuje dvoch mužov. Obidvaja sa išli do chrámu modliť. V tomto smere mali rovnaký zámer. Avšak jeden ďakoval Bohu za to, že nie je taký, ako ostatní. Nežil v žiadnom zjavnom hriechu, postil sa dvakrát do týždňa a dával desiatky zo všetkých svojich príjmov. Žil teda príkladným životom.

Za toto nemohol ďakovať sebe, ale Bohu. On to myslel úprimne, že keby to záležalo na ňom, tak by nebol iný ako ostatní. Ale keďže je iný, vie, že za to môže ďakovať len Bohu.

Dobre sa to počúva a vyzerá to zbožne v ľudských očiach. Ale tento muž nebol ospravedlnený. Nebol spasený a nemal v sebe život z Boha.

Druhý muž, publikán, bol znechutený sám sebou a svojím hriechom. Ani zrak sa neodvážil pozdvihnúť k nebu. Mohol sa len udierať na hruď a povedať: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“

On bol ospravedlnený. Odchádzal domov ako spasený človek so životom v Bohu.

Ten, kto si myslí, že Boh ho môže použiť a udeliť mu Božiu moc, nie je z pravdy. Stavia sa príliš vysoko.

Ale ten, kto vidí, aký je hriechom zničený a vie, že ho Boh nijako nemôže použiť, sa len v úzkosti modlí k Bohu, aby mu bol milostivý. On dostáva odpustenie hriechov a večný život. Stavia sa dolu, tam, kde je jeho miesto, preto býva vyvýšený v milosti Božej.

Ktorému z týchto dvoch sa podobáš?