„Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojím blížnym“ (Ef 4:25).

Mám priateľa lekára. Niekedy musí ľuďom povedať, že majú rakovinu, a je to veľmi ťažká správa. Ale dá im aj nádej na postup liečby. Svojim pacientom povie pravdu a zároveň im dá aj riešenie.

Rovnako tak neradi hovoríme ľuďom o pekle. Hovoríme im, že Ježiš ich miluje a má pre ich životy plán. Hovoríme im, že im odpustí hriechy a dá im radosť a pokoj.

Ale ak povedia: „Ja naozaj nechcem veriť v Ježiša. V skutočnosti som so svojím životom celkom spokojný. Čo bude so mnou, keď zomriem?“ Nechceme povedať to slovo na p. Nechceme im hovoriť o pekle. V skutočnosti zlyhávame v tom, že im nedokážeme povedať pravdu evanjelia.

Jeremiáš 6:14 učí o falošných prorokoch, ktorí nechceli ľuďom povedať pravdu: „A ľahkomyseľne liečia rany môjho ľudu. Hovoria: Pokoj, pokoj! Ale niet pokoja!“

Akoby ste prišli do nemocnice s ťažkým zranením, dali vám pár aspirínov a povedali: „Môžete ísť domov. Ste v poriadku!“ To je šialené. Potrebuješ pomoc.

Sľubovať nebo a nevarovať pred peklom, ponúkať odpustenie bez pokánia, hlásať evanjelium bez kríža je falošné posolstvo dávajúce falošnú nádej.

Ak ľudí naozaj miluješ, povieš im o večnosti pravdu. Nebudeš váhať. S láskou im povieš evanjelium, ale zároveň ich budeš varovať pred dôsledkami toho, čo sa môže stať, ak neuveria.

Nech nám Boh dá bremeno, aké sme ešte nikdy nemali, pre ľudí, ktorí potrebujú Krista.