„Zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo.“ (Zjav 21:4)

 Ježiš je Boh so všetkými atribútmi Božstva. Je však aj Synom človeka, ktorý cíti naše bolesti a smútky. Izaiáš 53 nám pripomína: „Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí“ (verš 3). V úryvku sa ďalej píše: „Ale on niesol naše choroby, vzal na seba naše bolesti.“ (verš 4)

Nielenže niesol tvoj hriech, ale niesol aj tvoj zármutok. V Žalme 56:9 sa píše: „Ty si spočítal moju biedu. Vlož moje slzy do svojej nádoby; či záznamu v Tvojej knihe o nich niet?“

 Pred niekoľkými rokmi som si počas cesty po Izraeli so svojimi synmi Christopherom a Jonathanom prezeral staré mesto Jeruzalema. Na jednom mieste našich potuliek sme sa zastavili v obchode so starožitnosťami a ja som si všimol množstvo malých fľaštičiek rôznych veľkostí a tvarov. Spýtal som sa predavača: „Pane, na čo sú tieto fľaštičky?“

„Ach,“ povedal, „to sú rímske fľaše na slzy.“ „Na čo sa používali?“ Spýtal som sa.

„Nuž, Rimania verili, že keď zomrie milovaná osoba, je potrebné uchovávať slzy vo fľaši. Takže slzy ukladali do týchto malých nádob.“

Teraz mám fľašu na slzy. Ale nie je na zemi, je v nebi. A nie som to ja, kto musí zbierať svoje vlastné slzy, pretože Boh povedal, že to urobí.

Prečo teda Boh uchováva naše slzy vo fľaši? Pretože vidí každú z nich a záleží mu na nej. Všíma si každú našu slzu. Počuje každý náš vzdych. A Biblia učí, že prichádza deň, keď Boh zotrie naše celoživotné slzy.