„A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána.“ Evanjelium podľa Jána 20:20

Radosť je jedným z ovocia Ducha Svätého, no je to iná radosť, než sme poznali ešte predtým, ako sme sa stali veriacimi. Nezmizne ani počas ťažkostí, utrpenia a zármutku. Aj uprostred zúfalstva má kresťan hlbokú a tichú radosť.

Táto radosť je úzko spojená s vierou v Ježiša. Keď sa oči srdca obrátia k Nemu, radosť je nádherná. No keď sa hriešne veci zmocňujú ľudskej mysle, kresťanská radosť je zatlačená do úzadia.

Po ukrižovaní Ježiša žili učeníci v obrovskom napätí. Nemohli vedieť, ako sa k nim zachovajú Ježišovi nepriatelia. Zamkli sa preto zo strachu pred svojimi krajanmi. Zdá sa, že ani Ježišov príchod to veľmi nezmenil. Ich bezpečnosť bola stále neistá. Napriek tomu sa všetko zmenilo. Videli Ho, preto sa radovali. Stretnutie so živým Spasiteľom zmenilo predmet ich rozhovoru. Predtým rozprávali o temnej, hrozivej budúcnosti; teraz si museli navzájom opakovať, že Ježiš žije.

Nadchádzajúcim dňom a ťažkostiam mali čeliť po boku živého Spasiteľa!

Samozrejme, mali prejsť utrpením, ale Ježiš mal byť s nimi v každej situácii.

Ako len potrebujeme otvoriť oči a dívať sa na nášho vzkrieseného Pána a Spasiteľa! Neustály pohľad na bezmocnosť ľudí okolo nás i našu vlastnú nás vedie len k rastúcej beznádeji. Avšak ak viera v Ježiša dostane možnosť rásť, čelíme budúcnosti s dôverou, pretože Boh je s nami.

Veľa kresťanov si myslí, že pochopili evanjelium Ježiša Krista. Pochopili, že Ježiš na tretí deň vstal z hrobu, ale neuvedomili si, že veľkonočné ráno musí zasiahnuť ich srdce. Keď sa to stane, vyjde ich slnko a srdce prekypuje radosťou.

Nevieme, čo prinesie budúcnosť. Vieme však to najdôležitejšie. Nesmieme kráčať v ústrety nadchádzajúcim dňom sami. Musíme do nich vstúpiť s Ježišom. Ak máme čeliť veľkým ťažkostiam, stále si môžeme byť istí, že nikdy nebudú také, aby Ježiš nedokázal prejsť cez všetky ich zavreté dvere.