Trofima som však nechal chorého v Miléte. 2. list Timoteovi 4:20

Prečo Pavol Trofima neuzdravil? Mal dar uzdravenia a čo by bolo jednoduchšie, ako položiť ruky na Trofima a pomôcť mu vstať z postele? Pavol chcel vziať Trofima so sebou do Ríma, ale Boh chcel niečo iné. A Pavol sa pred tým sklonil. Nie všetci Pánovi služobníci boli uzdravení, pretože Boh potrebuje aj chorých služobníkov. Nám sa môže zdať, že choroba a slabosť sú prekážky, ale pre Boha to tak nie je. Je pre nás ponižujúce, keď sa nevieme postarať sami o seba a musia nám pomáhať iní. Jednoducho si myslíme, že Boh potrebuje cirkev, pre ktorú je typická vzájomná ochota pomáhať si. Je však ťažké byť tým, kto pomoc prijíma. Pavol necháva Trofima, aby zostal a túto úlohu zvládol. Pre Trofima, ktorý veľmi túžil ísť s Pavlom, to muselo byť ťažké. Vedel, že ho Pavol potrebuje. Zakúsil už požehnanie z nasledovania tohto verného Pánovho služobníka. Keď Ioď vyplávala z prístavu v Miléte, bola to pre Trofima rozlúčka. Bolo to naposledy, čo sa tí dvaja videli tu dolu na zemi. Avšak obaja boli v Pánovej službe. Pavol šiel do Ríma, aby tam smrťou oslávil Ježiša. Trofimos musel ostať v Miléte, aby oslávil Ježiša svojou chorobou. Nedokážeš Bohu porozumieť, keď na teba kladie ťažké bremená. Je ľahké spievať „Daj a vezmi, ako sa Ti páči!“ Ale je ťažké, keď s tebou Boh zaobchádza, ako sa Jemu páči. Boží výcvik je súčasťou Jeho výchovy. Je to veľmi dôležitá súčasť. Je úzko spojená s Božou láskou. „Lebo koho miluje Pán, toho prísne vychováva, a šľahá každého, koho prijíma za syna.“ (Žid 12:6) Si zaťažený a pokorený. Cez tieto ťažké veci ťa Hospodin chce naučiť vytrvalosti a trpezlivosti. Potom ťa povedie do hlbšej závislosti na Ježišovi. Najvernejšie odráža obraz Ježiša kresťan, ktorý je na Ňom najviac závislý.