„Vo všetkom som vám ukázal príklad, že tak musíme pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; veď On povedal: Blahoslavenejšie je dávať, ako brať.“ (Sk 20:35)

Skutočným znakom duchovnej zrelosti je odpútať zrak od seba a myslieť na druhých. Ako veriaci by sme mali hľadať spôsoby, ako druhým povedať o Ježišovi a „učiť“ ich.

Ježiš prikázal: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen.“ (Mt 28:19-20) Toto sa nazýva Veľké poverenie a Ježiš tu hovorí, že bude s človekom, ktorý to robí. Čo to znamená „učiť“ ľudí? Znamená to vziať ich pod svoje krídla a pomôcť im duchovne sa postaviť na nohy.

Učeníkovanie je dôležité nielen pre nových veriacich, ale aj pre starších. Starší veriaci, ktorí učenikujú mladších, ich stabilizujú a na oplátku im to dodáva energiu.

Keď chodíš do zboru 10 alebo 20 rokov, môžeš začať veci kritizovať. Hudba je príliš hlasná alebo kázne sa ti zdajú príliš dlhé. Možno niekedy nariekaš a sťažuješ sa. Ak je však s tebou úplne nový veriaci, nebude kritizovať kázanie ani cirkev. Po skončení bohoslužby tento nový veriaci možno povie: „Kazateľ povedal toto a toto som ešte nikdy nepočul.“ Ak sa však na to pozrieš zoči-voči, možno sa ti to bude zdať ako nešťastie. Zrazu zistíš, že si posolstvo podrobne rozobral. Pomáha to tebe aj im.

Mnohí z nás sa však o pravdu nedelia, ale ju hromadia. V zdieľaní je však radosť. Ježiš vyhlásil: „Blahoslavenejšie je dávať, ako brať.“ (Sk 20:35)

Hľadaj príležitosti na začatie rozhovoru o Kristovi. Podľa svojich možností sa snaž viesť ľudí k Pánovi a potom ich „učiť“.