„A Hospodin ťa ustavične povedie, ukojí tvoju túžbu aj vo vyprahnutom kraji; posilní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada, ako vodný prameň, ktorého vody nesklamú.“ Izaiáš 58:11

Život je krátky. Napriek tomu sa kresťan môže unaviť. Cesta sa často zdá nepríjemná. Žiadny pracovník v Božom kráľovstve sa vo svojej práci nevyhne krízam. Myšlienky človeka zabiehajú späť, keď všetko bolo iné. Život a práca boli vtedy ako prechádzka úrodnou, kvitnúcou krajinou. Čo je prirodzenejšie, ako modliť sa k Bohu, aby premenil púšť a nechal ju zakvitnúť?

Boh počuje naše modlitby, ale neodpovedá vždy tak, ako očakávame. Často nás nechá kráčať opustenou krajinou. Hospodin nemení životné okolnosti, ale mení teba.

Uspokojuje tvoju dušu chlebom života. Vedie ťa do dôvernejšieho vzťahu s Ježišom. Ťažké okolnosti ťa vedú hlbšie k podstate, na ktorej spočíva tvoj život. Božie živé, nehynúce a tvorivé Slovo nadobúda nový význam. Často sa musíš pevne pridŕžať určitých veršov v Biblii a zisťuješ, akú majú moc.

Zároveň dostávaš novú silu. Deje sa to zvláštnym spôsobom. Ťažkosti ťa robia bezmocným. Nemyslíš si, že za niečo stojíš. Sám si to nehľadal, ale Hospodin ťa viedol tak, že ti dal novú silu. Nestane sa to tak, že sám budeš silný, ale dostaneš nový vzťah s Ježišom. Tvoja závislosť na Ňom rastie. Znova a znova musíš na Neho v núdzi volať. Neopustí ťa. On sám si spravil príbytok v tvojom srdci skrze vieru v Neho. Aj keď nie si schopný urobiť niečo sám, vôbec nepokazíš Jeho víziu. Jeho moc sa v tvojej slabosti dokonáva.

Takto Hospodin z teba robí akoby dobre zavlažovanú záhradu. Ježiš sám sa stáva prameňom v tvojom živote. Tento prameň nikdy nezlyhá. Necítiš, že si niekým výnimočným, ale iní sa stretávajú s Ježišom skrze teba. Toto je dielo Ducha v živote kresťana.