Index s Evou Frantovou

Štátny rozpočet na rok 2026 má ambíciu ozdravovať verejné financie a znížiť aktuálny deficit na 4,1% HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako nezávislý orgán o tom pochybuje a tvrdí, že deficit bude 4,6%. Rozpočtovým plánom ministra financií Ladislava Kamenického neverí ani analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS.

„Toto je rozpočet z rýchlika. Chýbala poriadna diskusia a neobsahuje žiadne reformy a systémové zmeny, ktoré táto krajina potrebuje, aby zastavila rast dlhu,“ hovorí Ďurana.

Plány Ladislava Kamenického môžu naraziť na nižší výber daní. Podľa septembrovej daňovej prognózy dosiahne výpadok daňových príjmov v tomto roku takmer jednu miliardu eur. Prispievajú k tomu rovnakým dielom daň z pridanej hodnoty aj daň z príjmu právnických osôb. Podľa analytikov bude tento trend pokračovať aj v budúcom roku.

„Ľudia už nemajú chuť rozvíjať podnikanie. Vláda svojimi opatreniami tak brzdí celú ekonomiku. Všetky významné dane už zvýšila a stále to nestačí na zaplátanie diery vo výške troch miliárd eur. To už nedokáže zvýšením žiadnej dane. Táto cesta je vyčerpaná,“ uvádza analytik INESS.

Pripomína, že pre malú ekonomiku ako Slovensko je kritická už hranica dlhu 50% HDP a Slovensko je aktuálne na úrovni 61%. Napriek trom konsolidačným balíkom sa jeho rast nepodarilo zastaviť. Budúci rok sa dostane takmer na 63 % a v roku 2027 na 64 %.

Vláda sa bráni argumentami o ekonomickom protivetre v podobe amerických ciel a problémov Nemecka, pričom neustále opakuje zodpovednosť predchádzajúcej vlády. Nie je však ochotná znížiť štedré sociálne dávky, ani výraznejšie obmedziť náklady na vlastnú prevádzku.

Podľa Radovana Ďuranu je tak Slovensko na gréckej ceste a aj pre prípadnú budúcu vládu bude ťažké zvrátiť tento vývoj: „Môj osobný odhad je, že si zvolíme novú vládu, po dvoch rokoch padne, potom to bude druhá ešte skúšať štyri roky a potom to padne celé.“

Rozhovor moderuje Eva Mihočková.

V článku sa dozviete:

• 2:30 Prečo vláda nedokáže naplniť plánovaný deficit
• 10:42 Môže vláda urobiť z dôchodkov nedotknuteľnú prioritu?
• 12:29 Dokáže akákoľvek vláda osekať štedrý sociálny systém?
• 16:19 Je už Slovensko na gréckej ceste?
• 24:47 Môže za zlé verejné financie predchádzajúca vláda?
• 34:21 Šetrí vláda na sebe?
• 43:26 Ako Slovensko ovplyvňuje dianie v Európe

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Veľká časť bremena tretieho konsolidačného balíka dopadne na živnostníkov, ktorým sa zvyšuje odvodové zaťaženie. Poslanci tiež schválili novú povinnosť v podobe sociálneho mikroodvodu. V praxi to znamená, že každý živnostník bez ohľadu na výšku príjmu bude musieť platiť sociálne odvody minimálne 131 eur mesačne.

Zmeny vyvolali nesúhlasné reakcie a minister práce Erik Tomáš už avizuje novelu čerstvo prijatého zákona, ktorá by priniesla výnimku z platenia mikroodvodu aspoň pre niektoré skupiny živnostníkov. Medzitým už koalícia živnostníkom ustúpila aj v otázke transakčnej dane. Po novele zákona ju už nebudú musieť platiť.

„Minimálny sociálny odvod 131 eur je nastavený zákerne,“ hovorí daňovo-odvodový poradca a bývalý minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál. Vysvetľuje, že platitelia tohto mikroodvodu aj tak nedosiahnu ani minimálny dôchodok. Zavedenie povinných odvodov napríklad voči rodičom na materskej, ktorí si privyrábajú malé sumy, je podľa Mihála „čisté výpalníctvo štátu.“

Mnoho živnostníkov tak hľadá spôsoby, ako sa plateniu vysokých odvodov vyhnúť. Podľa Mihála je to nešťastná situácia: „Prečo nás zlé vládne zákony nútia, aby sme míňali svoju tvorivú energiu na hľadanie dier v systéme?“ Stále však existujú spôsoby, ako navigovať v novej odvodovej realite a mnohí živnostníci ich aj využívajú.

Jozef Mihál v rozhovore vysvetľuje, aké dnes majú živnostníci možnosti legálne sa vyhnúť plateniu vysokých odvodov a za jednu legislatívnu zmenu v rámci konsolidačného balíka dokonca vládu aj pochváli. Moderuje Eva Mihočková.

 V článku sa dozviete:

•  Transakčná daň je vlajková loď babráctva vlády

• Kto by mal mať výnimku z platenia povinného sociálneho odvodu?

• Komu sa oplatí založiť si s.r.o.

• Kedy sa oplatí pozastaviť živnosť

• Ako by konsolidácia mohla zasiahnuť aj skutočných milionárov

• Oplatí sa ukončiť živnosť a zamestnať sa?

• Končí sa éra fiktívnych živnostníkov?

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Konsolidovať sa má aj v zdravotníctve, ktoré predseda NKÚ Ľubomír Andrassy označil za čiernu dieru verejných financií. Poslanci namiesto potrebnej reformy odhlasovali, že do tejto čiernej diery pritečie ešte viac peňazí. Zamestnancom i živnostníkom zvýšili zdravotné odvody o jeden percentuálny bod, čo by malo priniesť do verejných zdrojov dodatočných 360 miliónov eur.

Čo však z toho bude mať pacient? „O čo viac ľudia zaplatia na odvodoch, o to menej môže potom štát zaplatiť za poistencov štátu,“ vysvetľuje v rozhovore zdravotnícka analytička Jana Ježíková, ktorá v rokoch 2020 - 2021 pôsobila ako štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva.

Približuje, že z hľadiska objemu zdrojov v zdravotníctve je najdôležitejšie, ako bude vyzerať budúcoročný štátny rozpočet a výdavkové limity. Podľa toho bude jasné, ako sa peniaze budú čerpať. V rezorte však rozhodne je veľký potenciál na zlepšenie hospodárenia.

Napríklad systém platieb zdravotných poisťovní každý rok vytvára nerovnosti a podľa Ježíkovej je to dôvod, prečo musí štát pravidelne dofinancovávať podvyživené štátne nemocnice desiatkami miliónov eur.

„Keby VšZP platila nemocniciam toľko, koľko im platia Dôvera a Union, tak za šesť uplynulých rokov by ušetrila 330 miliónov eur,“ hovorí Ježíková. Dodáva, že aktuálne sa to už mení a súkromné poisťovne sa začínajú približovať výškou platieb štátnej VšZP.

„Ja sa pýtam, prečo to súkromné poisťovne nerobili aj doteraz? Prečo doteraz platili nemocniciam menej ako štátna VšZP, tie sa potom zadlžovali a my všetci sme to museli hasiť z našich daní."

Analytička v rozhovore rozporuje tvrdenie, že súkromné nemocnice hospodária efektívnejšie, a vysvetľuje, prečo Penta a Agel nemajú v českom zdravotníckom systéme takú pozíciu ako na Slovensku. Reláciu Index moderuje Eva Mihočková.

V článku sa dozviete:

• 1:50 Prečo viac peňazí v zdravotníctve pacienti nepocítia

• 5:11 Ako bude šetriť ministerstvo zdravotníctva?

• 8:32 Ako zefektívniť systém zdravotnej starostlivosti?

• 12:51 Ktoré nemocnice hospodária lepšie?

• 28:15 Prečo patrí slovenské zdravotníctvo medzi najslabšie v EÚ

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ak chce štát zvyšovať svoje príjmy cez opatrenia v daniach, najprv by sa mal zamerať na lepšie vymáhanie daní a kontrolu, hovorí auditorka a daňová poradkyňa Renáta Bláhová zo spoločnosti BMB Partners. V rokoch 2021 - 2024 pôsobila ako predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

„Výber daní nezlepšíte daňovou amnestiou, ani hrozbami a znížením odpočtu DPH na firemné autá. Riešením je komplex opatrení, ktoré treba robiť dlhodobo,“ upozorňuje Blahová a dodáva, že na Slovensku klesá počet daňových kontrol aj dorubenej dane.

Zatiaľ čo v roku 2019 vykonali daniari zhruba 10-tisíc kontrol, v roku 2024 to bolo už len približne 7-tisíc. Aj nález z týchto kontrol bol v minulom roku o viac ako polovicu nižší v porovnaní s obdobím pred šiestimi rokmi. Klesol aj objem dorubenej dane z približne 250-tisíc eur v roku 2019 na zhruba 170 miliónov minulý rok.

„Netvrdím, že štát sa má nejako šialene sústreďovať na doruby. Ale toto nesvedčí o veľmi efektívnom výbere daní,“ hovorí daňová poradkyňa. Vysvetľuje, že problémom je nielen nízky počet kontrol, ale aj fakt, že väčšina sa sústreďuje len na DPH a daň z príjmov tvorí len malú časť pracovnej vyťaženosti kontrolórov.

„Na finančnej správe nastali dramatické zmeny. Odrazilo sa to aj na kontrolách a daniari nemajú kapacity. Lepší výber daní môže štát dosiahnuť hlavne trpezlivou mravenčou prácou, ktorá tu chýba,“ dodáva Bláhová.

Kritizuje aj pasivitu štátu vo vzťahu ku schránkovým offshore firmám, cez ktoré si stále vedia skutočne bohatí ľudia agresívne znižovať svoje daňové zaťaženie: „To sú milióny eur, ktoré odtekajú ktoviekam a znižujú daňové príjmy Slovenska. Ale nevidela som, že by to niekto kontroloval.“

Namiesto zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov a živnostníkov by sa vláda podľa Bláhovej mohla pozrieť napríklad na možnosti zaviesť špeciálnu daň pre ultra bohatých milionárov. Upozorňuje, že majú majetok rozložený v rôznych daňových rajoch a jeho hodnota stále narastá. Progresívna daň z príjmu sa ich nedotkne a vláda neplánuje zvýšiť ani majetkové dane.

„Sociálno-demokratické vlády rôznych krajín diskutujú na úrovni EÚ o zavedení špeciálnej dane pre ultra bohatých ľudí. Tam sa bavíme o majetku nad sto miliónov eur, na ktorý by bola uvalená táto extra daň. Nie je jednoduché to urobiť, ale ak je vôľa a expertíza, tak sa to dá. Na Slovensku nevidím vôľu ísť touto cestou, hoci máme sociálno-demokratickú vládu,“ hovorí poradkyňa Renáta Bláhová.

Vysvetľuje aj to, ako bude fungovať znížený odpočet DPH na firemné autá používané na súkromné účely a prečo je platenie daní z príjmu na Slovensku v podstate dobrovoľné, čo je svetový unikát. Rozhovor moderuje Eva Mihočková.

V článku sa dozviete:

• 1:47 Ako zlepšiť výber daní na Slovensku
• 06:09 Ako klesá počet daňových kontrol
• 08:09 Ako stúpa počet schránkových firiem na Cypre
• 10:18 Aké dane platia slovenskí miliardári
• 14:07 Ako bude fungovať znížený odpočet DPH na firemné autá
• 20:16 Jazda šéfa SIS Pavla Gašpara na firemnom aute
• 27:56 Ako bude fungovať daňová amnestia

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko konsoliduje a šetrí kde sa dá, ale dôchodkov sa opatrenia takmer nedotknú. Vláda nemá záujem zaviesť adresnosť do systému 13. dôchodkov, hoci táto dávka v súčasnej podobe nemá iné ako politické zdôvodnenie. Sociálna poisťovňa je v hlbokom deficite a štát ju každoročne dotuje miliardami eur. Minulý rok to bolo približne 2,7 miliardy eur.

Pavel Škriniar, pedagóg a finančný analytik Swiss Life Select vysvetľuje, že súčasný dôchodkový systém na Slovensku nie je dlhodobo udržateľný a ľudia v produktívnom veku sa musia aj samostatne finančne pripravovať na starobu. „Najväčší mýtus o dôchodkoch je presvedčenie, že niekto sa o mňa v starobe postará a ja pre to nemusím urobiť vôbec nič,“ hovorí Škriniar.

Najdostupnejším spôsobom, ako sa finančne pripravovať na dôchodok a nespoliehať sa len na štát je sporiť si v druhom pilieri. Minister práce Erik Tomáš však nedávno spochybnil význam tohto systému s tým, že 95 percent poberateľov dôchodku z prvého i druhého piliera dostáva v priemere o päťdesiat eur menšiu penziu, než akú by poberali, ak by peniaze dostávali len od Sociálnej poisťovne. Zvyšných päť percent ľudí má mať podľa ministra Tomáša v priemere len o 14 eur mesačne viac.

Preto ministerstvo navrhuje, aby ľudia mohli dobrovoľne opustiť druhý pilier, ak je to pre nich výhodné. Pavel Škriniar takýto krok neodporúča: „Dnes vám nikto s istotou nepovie, aký dôchodok budete mať o desať, dvadsať, tridsať rokov a tak sa ani nedá povedať, komu sa dnes oplatí odísť z druhého piliera. Výpočet teoretického dôchodku závisí od viacerých faktorov a mení sa v čase.“

Upozorňuje tiež, že nízke dôchodky čerstvých penzistov sú spôsobené aj tým, že väčšina z nich sa rozhodla pre programový výber nasporenej sumy v druhom pilieri namiesto toho, aby si nechali vyplácať doživotný dôchodok. Získaný balík peňazí potom mnohí z nich použili na nákupy, či už elektroniky, auta, alebo dovolenky.

„Druhý pilier je určený na zabezpečenie príjmov v čase staroby a nie na často jednorázovú spotrebu pri programovom výbere na konci doby sporenia,“ dodáva analytik.

Ako sa aktuálna konsolidácia dotkne druhého piliera a ako Pavel Škriniar hodnotí avizované zmeny v tomto systéme? Sledujte Index, ktorý moderuje Eva Mihočková.

V článku sa dozviete:

• 02:00 Ako by mala vyzerať dobrá konsolidácia
• 3:40 Prečo sú 13. dôchodky nezmysel
• 8:45 Konsolidácia predsa len ovplyvní aj druhý pilier
• 13:01 Ako dnes funguje II. pilier a oplatí sa vystúpiť?
• 17:33 Oplatí sa programový výber z druhého piliera?
• 23:13 Kam sa podeli švajčiarske dôchodky?
• 33:41 Aké zmeny by sa mali udiať v druhom pilieri

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vláda predstavila tretí balík 22 konsolidačných opatrení v objeme 2,7 mld. Prinesie ďalšie zvýšenie daní a odvodov, ale aj zmrazenie trinástych dôchodkov. Vláda je odhodlaná šetriť aj na vlastných výdavkoch, hoci neukázala žiadne konkrétne opatrenia.

Konsolidácia citeľne zasiahne predovšetkým zamestnancov, SZČO a drobných živnostníkov. Zdravotné odvody sa im zdvihnú o jeden percentuálny bod, čo ešte viac zvýši už aj tak vysoké daňovo - odvodové zaťaženie na Slovensku.

Podľa Martina Šustera z Rozpočtovej rady vlády je v poriadku, že živnostníci prídu o niektoré výhody, na ktoré boli zvyknutí, ale predstavovali nesystémové benefity. Napríklad odvodové prázdniny sa skrátia na pol roka, a minimálne sociálne odvody sa zvýšia o pätinu.

„Je absurdné, že niekto je podnikateľ a tvári sa, že nemôže platiť ani odvody z minimálnej mzdy. To je opatrenie, ktoré ide proti vyhýbaniu sa platenia daní a to je v poriadku,“ hovorí M. Šuster.

Hoci transfery v sociálnej oblasti tvoria najväčšiu časť výdavkov verejných financií, konsolidácia sa ich dotkne len minimálne. Štát bude postupne znižovať dávky v nezamestnanosti a zmrazí sa valorizácia trinástych dôchodkov na obdobie troch rokov. Minister financií Ladislav Kamenický netají, že ide o politickú prioritu vlády a trináste dôchodky sú tak nedotknuteľné.

„Z politického hľadiska chápem, že nechcú v tomto ustúpiť, ale z ekonomického hľadiska 13. dôchodky nedávajú zmysel,“ hovorí ekonóm.

Podľa Martina Šustera vláda konsoliduje len veľmi jednoduchými zmenami, na ktoré stačí novelizovať pár zákonov. Nedokáže nájsť schopnosť a odvahu urobiť zásadné reformy, ktoré by priniesli reálne zefektívnenie fungovania dôležitých verejných sektorov, napríklad zdravotníctva alebo školstva, čím by sa dosiahla trvalá a zmysluplná úspora.

„Mnohé z týchto opatrení sú veľmi jednoduché, na ktoré stačí zmeniť pár riadkov v zákone. Ale táto vláda už robí svoju tretiu konsolidáciu a už by mohli prísť aj s niečim sofistikovanejším, s nejakou reálnou reformou s dlhodobým vplyvom,“ hovorí M. Šuster.

Ako veľmi konsolidácia spomalí ekonomický rast na Slovensku a či bude stačiť na ozdravenie verejných financií odpovedá Martin Šuster v rozhovore s Evou Mihočkovou.

V článku sa dozviete:

• Aké bude zvýšenie zdravotných odvodov zamestnancov
• Čo spôsobí Slovensku spomalenie hospodárskeho rastu
• Aké zmeny čakajú SZČO a živnostníkov
• Prečo štát nekonsoliduje cez reformy
• Prečo sú 13. dôchodky nedotknuteľné
• Výdavky do sociálnej oblasti sú najviac podcenené
• Ako budú vyzerať zmeny v daniach
• Daňový trik na voličov

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Robiť v gastre je krásna práca. Musíme o tom viac hovoriť, možno urobiť aj kampaň, aby sme pritiahli do tohto sektora viac ľudí,“ hovorí v rozhovore Robert Nagy. Ako podnikateľ prevádzkuje v Bratislave viacero gastro prevádzok, napríklad bistro Otto! alebo Ferdinand v Sade Janka Kráľa.

Zákazníci však vnímajú, že ceny v reštauráciách sú stále vyššie a zaplatiť za obedové menu 10 eur už nie je ničím výnimočné. R. Nagy vysvetľuje, že dôvodom sú rastúce náklady na mzdy zamestnancov, nákup surovín a energie. Zdražovanie sa tak stalo nevyhnutným následkom a zníženie DPH pre gastro na päť percent stačilo len na to, aby ceny nestúpli ešte viac.

Situáciu komplikuje aj transakčná daň. „Naši dodávatelia nás prosili, aby sme im platili v hotovosti a vyhli sa tak transakčnej dani. Ale my tú hotovosť nemáme, pretože väčšinu platieb prijímame kartou,“ vysvetľuje R. Nagy. Dodáva, že tento tlak už ustal a podnikatelia si čiastočne zvykli. „My sme to dokázali absorbovať a nepreniesli sme to na zákazníkov. Ale je to ďalšia rana pod pás pre nás.“

Podnikatelia v gastrobiznise dnes čelia veľkému nedostatku pracovných síl, hoci situáciu čiastočne zachraňujú ukrajinskí pracovníci. „Ukrajinci nám veľmi pomáhajú, ale nie je ich toľko, koľko sme dúfali. Mnohí idú radšej do Čiech alebo do Poľska,“ uvádza R. Nagy. Prezrádza tiež, aká je s nimi spolupráca na pracovisku a dodáva, že sú prekvapivo sebavedomejší ako Slováci, keď sa uchádzajú o prácu.

Odpovedá aj na otázky, ako sa budú ďalej vyvíjať ceny za obed alebo večeru v reštaurácii, akým prevádzkam sa dnes darí a aké sú trendy pre gastro do budúcnosti. Moderuje Eva Mihočková.

V článku sa dozviete:

• 3:30 Ako vzniká cena obedového menu
• 6:12 Ako podnikateľov ovplyvňuje transakčná daň
• 11:50 Môžu byť ceny v reštauráciách nižšie?
• 15:37 Aký by bol vplyv 25% DPH?
• 16:52 Kto dnes pracuje v gastre a koľko zarába
• 22:07 Zachraňujú gastro ukrajinskí pracovníci?
• 33:00 Aké sú dnes trendy v gastrobiznise

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Green Deal je Európska zelená dohoda, ktorá cez rôzne regulácie zamerané predovšetkým na znižovanie emisií CO2 chce urobiť z Európy klimaticky neutrálnu ekonomiku do roku 2050. Cieľom je bojovať proti klimatickej zmene, ktorej škodlivé následky sa už dnes vyčísľujú v miliardách eur.

Napriek všeobecne prospešnému cieľu má Green Deal veľa odporcov, ktorí namietajú, že EÚ takto neúmerne zaťažuje priemysel i bežných ľudí a vo výsledku poškodzuje svoju konkurencieschopnosť. Podobné názory presadzuje aj viacero predstaviteľov slovenskej vládnej koalície, napríklad minister životného prostredia Tomáš Taraba.

Existujú však aj mnohé firmy, ktoré dokážu zo zelenej transformácie ťažiť a využívať ju vo svoj prospech. Potvrdzuje to aj Michaela Hletková Ploszeková zo Zväzu automobilového priemyslu, kde je zodpovedná za komunikáciu s vládou v oblasti environmentálnej legislatívy. Zároveň pracuje v jednej slovenskej automobilke ako vedúca oddelenia životného prostredia.

Je presvedčená, že Slovensko potrebuje ako spoločnosť dospieť v otázkach zelenej transformácie a prijať ju ako nový ekonomický model. „Ak ju nechápeme a bojíme sa jej, tak nás prenasledujú zbytočné obavy,“ tvrdí, Hletková Ploszeková.

Jej skúsenosti z praxe potvrdzujú, že schopnosť zavádzať zelené opatrenia do výroby prináša firmám úspory a konkurenčnú výhodu. Napriek tomu väčšina firiem na Slovensku vníma Green Deal ako hrozbu. Podľa prieskumu EIB 48% slovenských firiem vníma zelenú reguláciu ako riziko a len 10% ako príležitosť.

Michaela Hletková Ploszeková v rozhovore uvádza príklady, ako je zelená transformácia pre krajinu prospešná a približuje dôvody, pre ktoré sa tento proces na Slovensku rozbieha pomaly. Odpovedá aj na otázky, keď bude Európa schopná recyklovať všetky batérie z elektromobilov a prečo sa netreba báť podnikov na spracovanie odpadu. Moderuje Eva Mihočková.

V článku sa dozviete:

• 2:54 Či ničí zelená transformácia konkurencieschopnosť slovenských firiem
• 11:24 Chcú automobilky ďalej predávať spaľovacie motory?
• 14:54 Koľko firiem na Slovensku vníma zelenú reguláciu ako riziko/príležitosť
• 22:05 Prečo je dnes problém recyklovať batérie a odpad
• 40:25 Aká je motivácia firiem byť uhlíkovo neutrálne

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zbrojársky priemysel prežíva zlaté časy a vnímajú to aj investori. Výdavky na obranu a bezpečnosť rastú najrýchlejšie za posledných 40 rokov a tento trend bude pokračovať aj ďalej. Akcie zbrojárskych firiem rastú raketovým tempom. Napríklad nemecký Rheinmetall očakáva nárast hodnoty akcií v tomto roku až 200 % a švédsky Saab by sa mal zhodnotiť o 20%.

Investičný expert zo spoločnosti Finax Ján Jursa potvrdzuje, že obranný priemysel patrí medzi aktuálne investičné hity. Index S&P Aerospace & Defense ETF (XAR) vzrástol o 30 % v roku 2024, čo výrazne prekonalo širší trh. Takéto trendy sa však na trhu objavujú pravidelne a nie raz končia prasknutím bubliny.

„Máme za sebou v tomto sektore masívny rast a je otázne, či to bude takto pokračovať aj ďalej,“ hovorí Jursa. „Tie firmy sú z pohľadu hodnoty a tržieb nadhodnotené a spoliehajú sa na politické sľuby, o ktorých nevieme s istotou, či sa naplnia. Preto by som odporúčal byť opatrný, pretože doterajší raketový rast nie je zárukou aj ďalšieho raketového rastu.“

Zbrojovky rastú pod vplyvom napätej geopolitickej situácie a hrozby rozšírenia vojny ďalej do Európy. To mení aj nálady niektorých investorov, čo potvrdzuje prieskum investičnej platformy eToro v roku 2025. Vyplýva z neho, že až 39 % investorov upriamuje svoje portfólio na geopolitickú stabilitu a 62 % mladších investorov (18–35 r.) uprednostňuje akcie zo sektora obrany, energetiky a „zlaté ETF.“

Ján Jursa potvrdzuje, že sú to trendy, kam dnes mladí ľudia tlačia peniaze, ale to nevyhnutne neznamená, že je to tá najlepšia stratégia. „Ak by ste ten prieskum urobili pred štyrmi rokmi, zasa by tam boli iné sektory. Nie sú to zlé investície, ale trendy sa menia.“

Dodáva, že investovanie sa pre mladú generáciu v poslednej dobe zmenilo zo snahy budovať majetok k snahe skôr zabávať sa tým a chcú si to okoreniť aj trendovými hitmi. Dlhodobé skúsenosti však varujú, že najlepším riešením je vždy diverzifikovať svoje portfólio a nespoliehať sa na aktuálne hity.

Ako umelá inteligencia mení svet investovania, aké sú vyhliadky ESG fondov a je dobré investovať časť úspor v II. pilieri do nájomných bytov a diaľnic? Odpovede ponúka Ján Jursa zo spoločnosti Finax. Moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• 02:19 Ako vyrástli zbrojovky za posledné obdobie

• 3:31 Či budú akcie zbrojoviek rásť aj v budúcnosti

• 07:01 Ako si nastaviť investičný horizont pri kúpe akcií zbrojoviek

• 08:15 Prečo nefungujú trendy v investovaní

• 10:19 Oplatí sa nakúpiť akcie individuálnych firiem?

• 11:20 Ako indexy porážajú aktívne riadené fondy

• 13:36 Ako obavy z vojny menia investičné správanie ľudí

• 18:15 Kde sa dnes oplatí investovať?

• 24:30 Oplatí sa ešte investovať do OZE?

• 31:22 Je dobré investovať časť úspor v II. plieri do nájomných bytov a diaľnic?

• 35:04 Môže AI riadiť naše investičné portfólio?

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko sa prepadáva v rebríčkoch konkurencieschopnosti, klesá zamestnanosť, aj kúpyschopnosť obyvateľov a vládnu obavy, čo so slovenskou ekonomikou urobí americké 15 percentné clo. Pre ekonomiku, ktorá je stále zaseknutá v 20. storočí a nedokázala sa vymaniť zo zastaraného modelu priemyselnej produkcie, sú to zlé správy.

Ak by však Slovensko dokázalo naštartovať výskum a inovácie, bolo by nielen bohatšie ale aj odolnejšie voči globálnym výzvam ako sú obchodné vojny s USA a Čínou, či nástup nových prevratných technológií. Potvrdzuje to Michaela Kršková, bývala Chief Innovation Officer slovenskej vlady a dnes členka poradnej rady Európskej inovačnej rady (EIC), teda 10 miliardového nástroja Európskej komisie na financovanie vysoko inovatívnych firiem z EU.

M. Kršková pôsobila v rokoch 2021 - 2024 na Úrade vlády SR, kde v rámci Plánu obnovy so svojím tímom naštartovala mnohé dôležité súčasti reformy podpory vedy a výskumu na Slovensku. Dnes však tvrdí, že Slovensko nedodržiava jeden zo svojich sľubov, ku ktorým sa v rámci Plánu obnovy zaviazalo.

„V rámci Plánu obnovy sme mali zaviesť nezávislé hodnotenie grantových výziev vrátane účasti zahraničných hodnotiteľov v komisiách. Napriek najlepšej snahe sa nám to nepodarilo,“ hovorí bývalá šéfka inovácií. Dodáva, že zahraničné hodnotenie bolo zavedené len v rámci Plánu obnovy, ale „bolo dokonale odignorované ostatnými orgánmi štátnej správy.“

To znamená, že väčšinu výziev zo štrukturálnych fondov naďalej posudzujú komisie zložené čisto zo slovenských hodnotiteľov. „My sme v niečom EÚ podviedli, pretože sme získali peniaze z Plánu obnovy za nedokončenú reformu. Niekto si to vysvetľuje tak, že to malo byť zavedené len na projekty z Plánu obnovy, ale to je veľká dezinterpretácia toho, čo od nás Európska komisia očakávala. Je to totálna sabotáž tejto reformy,“ hovorí Kršková.

Takýto stav prispieva k zloženiu komisií, ktoré nie vždy dokážu vyberať projekty podľa skutočnej kvality a jedným z výsledkov sú aj európske zdroje prideľované na penzióny, ktoré neslúžia cestovnému ruchu, ale ako súkromné haciendy vyvolených.

Michaela Kršková hovorí aj o tom, ako Slovensko stále dopláca na ekonomiku založenú na privatizácii 90-tych rokov a vysokú koncentráciu zahraničných investorov, ktorí však nemajú ambíciu podporovať na Slovensku vývoj, výskum a rizikový kapitál. Chýba silná vrstva domácich firiem, ktoré by boli schopné prísť s inovatívnymi riešeniami a stať sa lídrami vo svojich segmentoch.

Dôvodom je aj odliv mozgov, ktorý je v prípade Slovenska jeden z najväčších v EÚ. Talentovaní ľudia radšej odchádzajú študovať a pracovať do zahraničia, najmä do Českej republiky. „Máme o polovicu menej doktorandov ako je európsky priemer a to najmä v technických odboroch a prírodných vedách. To sú ľudia, ktorí sú potom nositeľmi inovácií a patentov, ktoré sa dajú ďalej komercionalizovať,“ hovorí Kršková.

Hovorí aj o tom, prečo Slovensko „trestá“ investovanie do imania domácich firiem a ako by mal vyzerať ideálny ekonomický mix a inovačný ekosystém v krajine. Reláciu Index moderuje Eva Mihočková.

V rozhovore sa dozviete:

• 1:54 Aké to je snažiť sa presadzovať inovácie v zastaranom štátnom aparáte

• 3:20 Prečo Slovensko už 25 rokov hovorí o znalostnej ekonomike, ale stále ju nemá

• 5:47 Ako malo Slovensko zaviesť nezávislé hodnotenie grantových výziev

• 7:37 V čom Slovensko podviedlo Európsku komisiu

• 9:50 Prečo mrháme európskymi zdrojmi na stavbu penziónov pre vyvolených

• 11:33 Prečo je Slovensko najzraniteľnejšou krajinou EÚ v obchodnej vojne s USA

• 13:21 Ako nás zahraničné investície uspali a dodnes sme sa nezobudili

• 21:32 Prečo sú zahraniční investori slabinou Slovenska

• 31:29 Aký je rozdiel v mentalite Američanov a Európanov v biznise

• 41:08 Ako bude fungovať nový Fond pre konkurencieschopnosť v EÚ

  _

  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

  –

  Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠

  –

  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

  –

  Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

   

See omnystudio.com/listener for privacy information.