Infosec Report

Rusko uplatňuje v regióne Západného Balkánu hybridné nástroje ako sú propaganda, dezinformácie, zneužívanie pravoslávnej cirkvi alebo aktivity paramilitantných skupín. V regióne sú aktívne aj Turecko a Čína. Ak však vedú dezinformačné kampane, tie sa v informačnom priestore veľmi rýchlo stratia. Ich výtlak ani zdroje sa totiž nemôžu rovnať tým ruským.

Akú úlohu v demokratizácii a zlepšovaní ekonomickej situácie štátov na Západnom Balkáne hrá Európska únia? Prečo dnes sledujeme zhoršovanie ukazovateľov demokracie a právneho štátu naprieč regiónom? Aké nástroje vplyvu na Západnom Balkáne využívajú Rusko a Čína? Ktoré štáty sú na ruské alebo čínske pôsobenie najviac náchylné? Aké nástroje hybridného pôsobenia najčastejšie uplatňuje Ruská federácia?

V čom sa odlišuje prístup Čína a Ruska na Západnom Balkáne a aké sú očakávania oboch štátov? Ako je Moskvou zneužívaná srbská pravoslávna cirkev? Ako sa prejavuje kremeľská podpora krajne pravicových a paramilitantných skupín? Ako Rusko využíva lokálne etnické konflikty a aké témy či naratívy najviac pretláča? Ktoré komunikačné kanály v srbskom jazyku sú pre tento účel zneužívané a prečo sú v šírení prokremeľských posolstiev úspešné? Aké typy médií pomáhajú amplifikácii ruskej propagandy v regióne?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk Richardom Strakom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Väčšina dezinformačných kanálov, ktoré Kremeľ používa k šíreniu svojej rétoriky v českej republike, vznikla už v roku 2014, kedy prebehla anexia Krymu. V priebehu desiatich rokov sa táto sieť dezinformačných kanálov rozrastala, komplikovala a vzájomne sa prepájala. Po invázii v roku 2022 sa tok informácií smerom do Európy s cieľom ovplyvniť verejný postoj voči vojne ešte posilnil.

Aké typy kropremeľských informačných zdrojov pôsobia v Českej republike? Ktoré témy zneužívajú podporovatelia Putina pre posilňovanie proruského sentimentu? Ako funguje tzv. Ruský dom v Prahe a kto ho prevádzkuje? Aké aktivity vykonáva inštitúcia po uvalení sankcií Európskej únie za šírenie prokremeľskej propagandy? Aké naratívy šíria zamestnanci Ruského domu v Prahe pod rúškom propagácie ruskej kultúry? Vracajú sa tieto posolstvá aj k pozitívnym sentimentom voči Sovietskemu zväzu?

Pracuje kremeľská propaganda v Českej republike aj s naratívmi o Ruskom svete alebo s kontrastom tzv. tradičných hodnôt a údajnej západnej dekadencie? Prečo vytvárajú ruskí cenzorskí úradníci podnety pre blokovanie obsahu v Českej republike? Aký typ médií v ČR má byť primárne cenzurovaný? Aké osoby monitoruje ruský Roskomnadzor v ČR? Prečo sa Rusko snaží o vytvorenie tzv. čistého internetu a aký obsah považuje za nežiaduci? Ako má ruským cenzorom pomáhať umelá inteligencia?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárkou portálu Investigace.cz Kristínou Vejnbender.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Firmy môžu spojením s obsahom problematických webov riskovať svoju reputáciu. Tým, že sa spájajú s bizarnými konšpiračnými teóriami, môžu poškodiť svoju značku. Na druhej strane, v reklamných systémoch ako Google ads až takmer 70 % inzertného rozpočtu z reklám putuje vydavateľom. Inzerenti teda často nevedomky finančne podporujú vznik takýchto webov.

Ako vyhodnocujú členovia komisie Konšpirátori.sk nahlasované weby a z čoho vyplýva konečné hodnotenie a posudok? Prečo je dôležité, aby si databázu prezerali aj firmy a známe značky? Môžu ako inzerenti napomáhať vzniku a fungovaniu problematických webov umiestňovaním svojej reklamy? Aké formy podpory poskytujú Konšpirátori firmám pri umiestňovaní reklamy? Prečo je dôležitý rozsudok súdu, ktorý zamietol žalobu portálu Hlavné správy na Konšpirátorov za údajné poškodzovanie dobrého mena? Môže ísť o vhodný precedens?

Ako vyzeral proces hodnotenia denníka Štandard, ktorý bol do databázy Konšpirátorov pridaný len nedávno? Aké hlavné problémy si komisia všimla v obsahu, ktorý tento web publikuje? Prečo je YouTube pre slovenských divákov možnou cestou ku konšpiračnému či inak škodlivému obsahu? Sú aj tu problémom reklamy? Prečo Konšpirátori školia učiteľov v otázkach kritického myslenia a mediálnej gramotnosti? Čo je dôležité verejnosti komunikovať v témach médií či overovania zdrojov?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so spoluzakladateľom projektu Konšpirátori.sk Petrom Jančárikom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

AI je technologický nástroj ako každý iný. Tak ako môžete použiť napríklad sociálne siete na šírenie dobra, tak isto ich môžete použiť na šírenie zla. To isté platí aj o AI. Tá môže znamenať pomerne veľké ohrozenie pre demokraciu. Keď je však použitá správne, dokáže veľmi efektívne pomôcť napríklad v boji proti dezinformáciám a online nenávisti.

Ako sa vyvíjalo elfovanie na slovenských platformách a prečo došlo k vytvoreniu startupu elv.ai? Čo je výsledkom moderovania diskusií elfami? S akým množstvom obsahu sa elfovia pravidelne stretávajú na stránkach slovenských médií a inštitúcií? Ako im v činnosti pomáha umelá inteligencia? Aký proces prebieha pri vyhodnocovaní obsahu komentárov umelou inteligenciou a v čom spočíva úloha ľudských moderátorov?

Aké typy komentárov sú skrývané či odstraňované a aké kritériá zaručujú, aby nedochádzalo k porušovaniu slobody slova? Ako nenávistné a toxické komentáre v online prostredí kopírujú dianie v spoločnosti? Prečo podnecuje anonymné online prostredie šírenie nenávisti voči menšinám? Mali by byť nenávistné a toxické komentáre nahlasované sociálnym platformám? Aké iné nástroje môžu ľudia používať v snahe o zlepšenie kvality online diskusií?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so zakladateľom New School Communications Gabrielom Tóthom.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Po vraždách Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018 sa téma korupcie dostala do stredobodu pozornosti v rámci verejnej diskusie. Hovorilo sa veľa o korupčných kauzách, o vyšetrovaní uneseného štátu a o právnom štáte ako takom. Na tento vývoj zareagovala aj tzv. alternatívna mediálna scéna, pre ktorú dovtedy tieto kauzy neboli ťažiskové.

Ako vnímajú ľudia témy korupcie a právneho štátu v porovnaní s reálnymi dátami? Koľko percent oslovených ľudí sa v prieskume Transparency International priklonilo k alternatívnym názorom o témach ako je špeciálna prokuratúra, samovražda Milana Lučanského alebo údajná manipulácia volieb? Ako často informovali o témach z oblasti právneho štátu a boja proti korupcii alternatívne médiá? Nakoľko sa frekvencia informovania líšila v porovnaní s mainstreamom? Existovali aj témy, ktorým sa alternatíva venovala viac ako štandardné médiá?

Aké zdroje využívali alternatívne médiá pri informovaní o jednotlivých témach? Nakoľko sa objavovalo zdieľanie obsahu z tlačových agentúrach či publikovanie názorov influencerov a politických predstaviteľov? Ktorí politici boli citovaní najviac? Dokázala sa alternatívna scéna voči niektorým konšpiračným teóriám aj vyhraniť? Ktoré politické strany si pred voľbami platili propagáciu v alternatívnych médiách a prečo je takáto reklama problémová? Aké nedostatky a pochybenia v rámci novinárskych a etických štandardov boli typické v článkoch alternatívnych médií?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Transparency International Slovensko Michalom Piškom.

Podcast vznikol s podporou European Media and Information Fund.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vývoj umelej inteligencie napreduje veľmi rýchlo, keďže je to segment, ktorý si získava obrovské množstvo zdrojov. Verejne dostupné a využívané modely sa na poli, kde ich vieme využívať, zjavili iba začiatkom tohto roka. Ich verzií je však už niekoľko a sú oveľa inteligententnejšie než predtým.

Akí štátni a neštátni aktéri môžu využívať nástroje generatívnej umelej inteligencie pre vlastné účely? Ktoré režimy, resp. štáty sa dnes do využívania AI modelov zapájajú a aktivizáciu ktorých ďalších môžeme v blízkej budúcnosti očakávať? Môže AI ohrozovať prácu overených zdrojov a spravodajských platforiem? Aké ďalšie ohrozenia médií môžeme v technologickej sfére identifikovať? V akom zmysle môže AI predstavovať výzvu pre overovateľov faktov? Prináša problémy pre overovanie nefaktického obsahu o vojnových konfliktoch alebo investigatívnych témach?

Môže AI uľahčovať aktivity podvodníkov alebo útočníkov v informačnom priestore? Má jej negatívne zneužitie vplyv aj na kvalitu demokraciu a kohézie v spoločnosti? Ako môže naopak AI napomáhať napríklad výskumníkom a analytikom? Je jej zapojenie výhodné napríklad pri spracovávaní a vyhodnocovaní dát alebo identifikovaní trendov? Má regulácia AI technológií zmysel a ako by mohla v budúcnosti vyzerať?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s expertom na informačnú bezpečnosť v Gerulata Technologies Tomášom Kriššákom.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Počas posledných dvoch mesiacov predvolebnej kampane hovorili politici o novinároch a médiách frekventovane. Až dve tretiny analyzovaných facebookových príspevkov pritom obsahovali útok. Častokrát išlo o statusy, ktoré boli zaplatené v rámci kampane.

Ktorí politici mali počas posledných dvoch mesiacov predvolebnej kampane najviac interakcií na príspevky o novinároch a médiách? Aké témy títo aktéri komunikovali a nakoľko ich príspevky obsahovali útočnú rétoriku? Objavovali sa útoky na médiá a novinárov aj v rámci plateného obsahu? V akých kontextoch sa v obsahu nachádzali útoky na investigatívnych novinárov a novinárky? Prečo bola častým terčom útokov investigatívna novinárka DenníkaN Monika Tódová? Aké typy manipulatívneho obsahu boli smerované proti jej osobe počas kampane či moratória? Ktorí ďalší investigatívni novinári boli počas kampane najviac exponovaní?

Aké naratívy sa šíria v rámci tzv. alternatívnych médií či obsahu politikov o téme vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice? Aké nové nástroje využívali politici počas kampane s cieľom diskreditovať tradičné médiá? Ako je slovenská mediálna scéna pripravená na vyššiu úroveň diskreditácie a pretláčanie tzv. alternatívy? Ako môžu novinári a médiá pomáhať konzumentom informácií pri odhaľovaní nepravdivého obsahu? Ako môže na súčasný stav v mediálnom priestore reagovať občianska spoločnosť a watchdogové platformy? Môžu k skvalitneniu médií prispieť aj samotní občania ako konzumenti informácií?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s koordinátorkou programu Bezpečná žurnalistika v Investigatívnom centre Jána Kuciaka Karolínou Farskou.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Témy spojené s korupciou a právnym štátom predstavovali počas predvolebného obdobia u niektorých dezinformačných aktérov pomerne markantnú časť obsahu. Celkový diskurz v jednotlivých témach určite k dôvere v súdnictvo, právny štát, ale aj médiá či politikov neprispel. Práve naopak, smeroval k podrývaniu ich autority a znižovaniu celkovej dôvery verejnosti v dané inštitúcie.

Ako sa v uplynulých mesiacoch vyvíjala diskusia o témach korupcie a právneho štátu v dezinformačných zdrojoch? Líšila sa komunikácia starších tém ako je vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice, a tém, ktoré sa objavili až koncom predvolebnej etapy? Nakoľko sa dané témy objavovali v obsahu politických predstaviteľov? Vyskytovalo sa aj preberanie rétoriky politikov v príspevkoch alternatívnych médií či skupín na Facebooku a Telegrame? Čím sa odlišuje komunikácia korupčných tém na oboch sociálnych platformách? Existuje v rámci nich rozdiel v manipulatívnosti obsahu alebo vzorcoch prezdieľavania obsahu?

Ktoré témy boli počas sledovaného obdobia najviac prezentované a na ktoré sa viazalo najviac manipulatívnej rétoriky? Od akých aktérov pochádzalo najviac manipulatívnych príspevkov a na ktorej sociálnej sieti takýto obsah prevažoval? Aké konšpiračné naratívy sa objavovali tesne pred voľbami, napríklad v spojitosti so zadržaním Tibora Gašpara či s témou Úradu špeciálnej prokuratúry? Prečo bola na témy korupcie a právneho štátu naviazaná klamlivá rétorika o údajnom štátnom prevrate či snahe zlikvidovať opozíciu?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so šéfredaktorkou Infosecurity.sk Michaelou Ružičkovou.

Podcast vznikol s podporou European Media and Information Fund.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Od roku 2014 boli voľby na Slovensku poznačené zaplavovaním informačného priestoru ruskými naratívmi. Cieľom bolo zdôvodniť agresiu a neutralizovať jej negatívne dopady. Jedným zo zámerov bolo aj podkopanie dôvery obyvateľstva voči demokratickým inštitúciám a demokratickému systému ako takému či spochybňovanie členstva v EÚ a NATO.

Čím bola špecifická situácia pred predčasnými parlamentnými voľbami? Aké otázky v oblasti politickej demokracie a zahraničnej politiky voľby sprevádzali? Prečo bolo šírenie proruskej propagandy pred voľbami intenzívnejšie ako tomu boli v minulosti? Aké typy nefaktického obsahu boli šírené a ktorí aktéri s nimi operovali? Aký vývoj je možné očakávať v postoji Slovenskej republiky k pomoci Ukrajine a aké sú stanoviská politických strán?

Aké bezpečnostné riziká by vyplývali zo zastavenia vojenskej podpory Ukrajine zo strany Slovenska alebo konsolidovaného Západu? Aké kontexty ovplyvňujú ruskú snahu o ovplyvnenie vývoja na Slovensku? Ako reagovali slovenské orgány na vyhlásenie ruskej tajnej služby o údajnom zasahovaní USA do volieb na Slovensku? Aké ciele týmto aktom sledoval ruský režim? Na aké publikum takéto kampane cielia a aké zraniteľnosti zneužívajú? Ktoré tendencie politických strán dnes prispievajú k podkopávaniu kvality demokracie a v akých kategóriách by mohla Slovensku hroziť tzv. maďarská cesta?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s politológom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky Grigorijom Mesežnikovom.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Objektívne ukazovatele naznačujú, že náklonnosť k ruskému režimu je na Slovensku vysoká. V spoločnosti sa intenzívne prejavuje najmä mocenská hierarchia, kedy mocní členovia organizácie či inštitúcie častejšie konajú autokratickým spôsobom. Vo všeobecnosti je tento autokratický štýl preferovaný pred demokratickejšími formami.

Aké sú psychologické dôvody náklonnosti slovenského obyvateľstva k ruskému režimu? Môže pre výskum v tejto oblasti poslúžiť ako ukazovateľ index moci či index maskulinity? Ako do nahliadania na štát a politiku vstupuje vymedzenie rodových rolí a vnímanie maskulínnych charakteristík? Ako ovplyvňujú informácie o ruských vojnových zločinoch vnímanie Ruska u ľudí, ktorí ruský režim dlhodobo velebia? Môže dochádzať ku kognitívnej disonancii a ako do tohto procesu vstupuje ruská propaganda? Ako sa menia propagandistické naratívy a čo môže spôsobovať dlhodobé vystavenie ich tvrdeniam?

Môže byť vnímanie Ruska skresľované prostredníctvom fenoménu tzv. spomienkového optimizmu? Aké nástroje pre zamedzovanie dôvery v proruské naratívy môžeme využívať na úrovni psychológie? Aké spôsoby výchovy môžu deti motivovať k diskusii o dôležitých témach či zmierňovať náklonnosť k autokratickým lídrom v neskoršom veku?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s psychológom pôsobiacim na Paneurópskej vysokej škole Dušanom Fábikom.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

See omnystudio.com/listener for privacy information.