Infosec Report

O mladých ľuďoch zvykneme hovoriť ako o nositeľoch zmien a našej budúcnosti. Prieskumy však naznačujú, že takmer 84 % mladých ľudí z generácie X má pocit, že sa o nich politici na Slovensku nezaujímajú. Občianska participácia mladých na veciach verejných sa preto za posledné roky priamo úmerne znižuje.

Čo všetko vplýva na úroveň participácie mladých ľudí na veciach verejných a čo ukazujú trendy v tejto oblasti? Ako môžu voľby a účasť na nich posilňovať občiansku angažovanosť a záujem o politiku? Čo je obsahom a zámerom novej kampane Chcem tu zostať?

Z ktorých tém alebo problémov majú mladí Slováci najväčšie obavy a ktoré vnímajú najintenzívnejšie? Prečo majú mladí ľudia tendenciu opustiť Slovensko a ako je možné tento trend zmierňovať? Čím sa odlišuje prístup štátu a mimovládneho sektora k tomuto problému? Aké sú možnosti štátu rozvíjať občiansku angažovanosť pri modernizácii vo vzdelávaní či inováciách?

Z čoho vyplývajú naratívy o možnej manipulácii či falšovaní volieb? Čo je cieľom burcovania voličov na základe spochybňovania volebnej integrity? Čo sú mimovládne organizácie a aká je ich úloha v kontexte monitorovania kampaní či kontrole volebných procesov? Prečo dnes čelia výraznej diskreditačnej kampani a na čom stojí kritika politikov voči nim?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výkonným riaditeľom organizácie MEMO 98 Rasťom Kuželom.

Podcast vznikol s podporou Open Information Partnership.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jevgenijovi Prigožinovi sa v Rusku podarilo vybudovať exkluzívnu pozíciu v prostredí mediálneho aj vojensko-politického establišmentu. Doposiaľ bol integrálnou súčasťou ruských ozbrojených síl, keďže už pred vojnou na Ukrajine bol súčasťou vojensko-politických aktivít Ruska a presadzovania jeho geopolitických záujmov v zahraničí.

Kto je Jevgenij Prigožin a prečo mal v Rusku významnú pozíciu? Z čoho pramenil konflikt medzi jeho žoldnierskou skupinou a vojenskou či politickou reprezentáciou Ruska ústiaci do neúspešného puču? Aké mohli byť jeho ciele pri pokuse o prevrat? Mohla by úspešnosť akcie viesť k uvoľneniu pomerov v štáte, či dokonca ku zmene režimu?

Ako situáciu interpretovali ruské štátne médiá či naopak predstavitelia politickej opozície? Aká bola odozva aktérov slovenskej dezinformačnej scény a aké naratívy o neúspešnom puči šírili? Akú pozíciu mal pri riešení situácie bieloruský líder Lukašenko? Môže situácia istým spôsobom napomôcť pozícii Ukrajiny vo vojne? Aké môže byť budúce pôsobenie Prigožina a členov Wagnerovej skupiny? Môžu naďalej pôsobiť v zahraničí, napríklad v afrických štátoch?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s politológom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky Grigorijom Mesežnikovom. Epizóda bola nahraná 5. júla 2023.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Súčasný výskum dezinformácií sa väčšinou zameriava na obsah, ktorý rôzni aktéri vytvárajú a šíria. Snahy o zamedzenie ich škodlivých aktivít však musia zahŕňať aj pochopenie toho, čím sú títo aktéri motivovaní a aké sú ich obchodné modely. Šírenie dezinformácií totiž môže byť finančne ziskový biznis. Finančná motivácia zároveň dodáva nový rozmer spoločenskému riziku, ktoré títo aktéri predstavujú.

Prečo je dôležité sledovať finančné a organizačné pozadie dezinformačných aktérov a akými nástrojmi je možné tieto kategórie odhaľovať? V čom sa v rámci dezinformačných scén v Českej republike a na Slovensku prejavuje politická dimenzia? Aké formy zastrešenia biznisu využívajú slovenské dezinformačné weby? Existujú v ich transparentnosti limity alebo nedostatky? Čo zabraňuje lepšiemu pochopeniu finančných tokov dezinformačných aktérov verejnosťou či výskumníkmi?

Prečo je problematická reklama na dezinformačných weboch a portáloch? Môže byť pri jej umiestňovaní porušovaná legislatíva pre umiestňovanie reklamy a platené spolupráce? Aké ďalšie nástroje na generovanie zisku môžu dezinformační aktéri využívať? Odlišujú sa českí a slovenskí dezinformační aktéri v preferovaných taktikách alebo formách zastrešenia svojho biznisu? Aké možnosti pre boj proti dezinformačným aktérom má v súčasnosti štát, verejnosť alebo novinári?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s projektovou manažérkou a analytičkou PSSI Kristínou Šefčíkovou a analytičkou Infosecurity.sk Michaelou Ružičkovou.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Medzi najvýznamnejšími hrozbami v kybernetickej oblasti sa zaraďuje sociálne inžinierstvo, phishingové útoky, DDOs útoky, nárast malvéru či úniky dát. Stav kybernetickej bezpečnosti na Slovensku sa však výrazne líši naprieč konkrétnymi sektormi. Dobré výsledky dosahuje bankovníctvo či zdravotníctvo, naopak, slabé výsledky auditov sa vyskytujú v kriticky dôležitej oblasti tepelnej energetiky.

Aké ciele môžu mať útočníci v kybernetickom priestore? Môžeme ich kategorizovať na základe ich aktivity alebo používaných metód? Čo je motiváciou špionážnych či hacktivistických skupín v kyberpriestore? Existujú aj prípady kombinovania metód, resp. cieľov jednotlivcov alebo skupín útočiacich v kyberpriestore? Ako je Slovensko pripravené na novú smernicu NIS 2 a čo má táto smernica EÚ dosahovať?

Nakoľko sú ruské kybernetické útoky proti Ukrajine koordinované s konvenčným bojom? Do akej miery je v súčasnosti Ukrajina odolná voči ruským ofenzívnym kybernetickým operáciám? Sú kyberútokmi z Ruska ohrozené aj štáty Západu? V čom je špecifická kybernetická aktivita jednotlivých štátov, napr. Severnej Kórey alebo Iránu? Aké podozrenia sa objavujú vo vzťahu využívania TikToku zo strany Číny? Môže sa jednotlivec efektívne brániť proti kyberkriminalite a bežným kyberútokom? Aké praktiky kyberhygieny a kritického myslenia môžeme ako používatelia uplatňovať?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom v oblasti kybernetickej bezpečnosti Matejom Spišákom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko má dostatočné právne nástroje na to, aby sa vyrovnávalo s najčastejšími formami extrémizmu – od nenávistných prejavov cez popieranie až po podnecovanie nenávisti či násilia. Odraz tieto normy nachádzajú aj v administratívnych predpisoch ako je zákon o mediálnych službách.

Je blokovanie dezinformačných webov NBÚ vhodným nástrojom na zastavenie šírenia nelegálneho alebo toxického online obsahu? Mohlo by byť šírenie dezinformácií na Slovensku vnímané ako trestný čin? Ako by mala byť takáto právna norma formulovaná a čo by mala postihovať? Prečo sú nebezpečné také typy správania ako je doxxing alebo kyberšikana a ako s nimi môžeme bojovať? Ako sa zmenilo postavenie či funkcie Rady pre mediálne služby vo vzťahu k nelegálnemu obsahu na internete?

Aké limity má vyšetrovanie a proces stíhania jednotlivcov šíriacich extrémistický obsah v online priestore? Odlišuje sa nejako sloboda slova v online a offline svete? Pre aké legitímne ciele je možné v súlade so zákonom obmedziť slobodu prejavu? Sú dnes súčasťou nenávistnej kampane aj politici? Na aké skupiny cielia svoju toxickú rétoriku?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s partnerom a advokátom právnickej firmy PaulQ Tomášom Kamencom.

Podcast vznikol s podporou European Media and Information Fund.

Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Factchecking je reaktívnym nástrojom, ide o reakciu na to, čo sa šíri virálne alebo má spoločenskú dôležitosť. Jeho miesto je jednoznačne popri iných snahách alebo iniciatívach, ktoré majú za cieľ zlepšenie informačného prostredia.

Čo znamená debunking a prebunking a aká je ich úloha pri ozdravovaní informačného priestoru? Aké spektrum nástrojov môžu factcheckeri využívať pri overovaní informácií? Ako prebieha proces overovania tvrdení v agentúre AFP? Akú metodológiu pre vyhodnocovanie obsahu má platforma Meta na svojich sociálnych sieťach? Je možné označovať aj príspevky, obrázky alebo videá, ktoré nie sú úplne nepravdivé? Čo je cieľom označovania problematického obsahu a aké dôsledky hrozia stránkam na sociálnych sieťach, ktoré takýto obsah šíria opakovane? Akými spôsobmi môžu byť používatelia upozornení, že čítajú alebo zdieľajú nepravdivý obsah?

S akými prekážkami sa stretávajú factcheckeri na Slovensku a v Európe? Ktoré témy najviac rezonovali v slovenskom infopriestore v posledných mesiacoch? Akú úlohu má pri šírení dezinformácií o vojne na Ukrajine sieť newsfront.info a prečo je jej činnosť problematická? Ako nahrávajú ruskej propagande a šíreniu nepravdivých tvrdení incidenty bez jednoznačného vinníka?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s factcheckerom AFP Robertom Barcom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pokiaľ ide o vyšetrovanie veľkých káuz, Slovensko v posledných rokoch veľmi napredovalo. Rovnako postúpilo v oblasti vnímania korupcie verejnosťou, podľa posledného rebríčka Transparency International si polepšilo o sedem miest. Stále však existujú aj rezervy, napríklad pri reforme prokuratúry.

Akú úlohu zohráva pri boji proti korupcii mimovládny sektor? Sú voči jednotlivým organizáciám či investigatívnym novinárom šírené dezinformácie alebo nenávistné prejavy? Kto býva najčastejšie ich pôvodcami? Býva na Slovensku pojem korupcia nadužívaný alebo využívaný manipulatívne? Môže byť zneužívaný aj politickými predstaviteľmi pred voľbami? Aké legislatívne návrhy obsahujúce netransparentné pravidlá sa v poslednej dobe v parlamente objavili? Prečo sa hovorí o uplatňovaní paragrafu 363 generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom ako o nevhodnom nadužívaní? Aké naratívy o vyšetrovaní veľkých korupčných káuz sa šíria v rámci slovenskej dezinformačnej scény?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľkou nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou.

Podcast vznikol s podporou European Media and Information Fund.

Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej bola ohromnou fackou pre politikov, políciu, prokuratúru, súdnictvo, novinárov, ale aj pre spoločnosť ako takú. V procese vyšetrovania však dezinformačné weby či politici svojou aktivitou podkopávajú dôveru spoločnosti v súdnictvo. Takéto znižovanie dôvery v spravodlivosť na Slovensku môže ohrozovať samotné princípy právneho štátu.

Priniesla tragická smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej aj pozitívny vývoj v kontexte očisty OČTK, polície či súdnictva? Prečo znížená dôvera v súdnictvo ohrozuje základy demokracie? Aké skupiny nepravdivých tvrdení o vražde novinára kolujú v slovenskom informačnom priestore? Akí dezinformační a konšpirační aktéri preberajú alternatívne verzie udalosti? Aká je ich taktika a aké ciele sledujú?

Akú úlohu pri šírení konšpirácií o vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice majú politici? Ktorí konkrétni politickí predstavitelia sú v téme aktívni, s akými verziami udalosti najčastejšie pracujú a ako sa ich teórie modifikovali po oslobodení Mariana Kočnera? Zlepšili udalosti po vražde Jána Kuciaka úroveň bezpečnosti investigatívnych novinárov a slobody tlače na Slovensku?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s reportérom Investigatívneho centra Jána Kuciaka Tomášom Madleňákom.

Podcast vznikol s podporou European Media and Information Fund.

Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V poslednom období začala enormným spôsobom silnieť vlna nenávistných prejavov. Ľudia si prestali uvedomovať rozdiely medzi virtuálnym svetom sociálnych sietí a reálnym životom. Častokrát si neuvedomujú, že za svoje výroky na sociálnych sieťach majú úplne rovnakú zodpovednosť ako v realite.

Čo je iniciatíva Zastavme nenávisť, aké sú jej ciele a nástroje, s ktorými pracuje? Ako je pri ochrane osôb čeliacich nenávisti aktívny štát a jeho inštitúcie? Ktoré témy najviac viažu online nenávistné prejavy? Aké skupiny obyvateľstva v poslednej dobe čelili silnej nenávisti a šikane na sociálnych sieťach? Prečo v mnohých prípadoch nenávisti čelia médiá alebo mimovládne organizácie?

Aké je postavenie politických predstaviteľov v kontexte kritiky alebo rôznych foriem útokov v rámci politického boja? Kedy je možné silné útoky na politikov postihovať? Mala by byť sloboda prejavu regulovaná a aké limity by mali byť dodržiavané? Ako môžu postupovať bežní ľudia alebo mediálne známe osoby v prípade, že čelia online nenávisti a vyhrážkam?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s právnikom advokátskej kancelárie MCL Tomášom Langerom.

Podcast vznikol s podporou European Media and Information Fund. Výhradnú zodpovednosť za akýkoľvek obsah podporovaný prostredníctvom European Media and Information Fund nesú autori a nemusí nevyhnutne odrážať postoje EMIF a partnerov fondu, Calouste Gulbenkian Foundation a European University Institute.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Z ukrajinskej strany vidíme v konflikte eskalačné momenty, napríklad v situácii okolo Bachmutu alebo v rámci informačného priestoru. Schyľuje sa teda k veľkej ofenzíve, bezpečnostní experti ale varujú, že Ukrajinci musia byť dobre pripravení a nemali by sa podvoliť tlaku na rýchle prevedenie operácie, ktorý sa objavuje vo verejnom priestore.

V čom sa odrážajú rozdiely medzi ruskou armádou a tzv. wagnerovcami a v čom je outsourcing bojových operácií na pridružené sily pre Rusko výhodný? Aké interpretácie údajného ukrajinského dronového útoku na Kremeľ sa šíria? Ako incident súvisí s ruskými oslavami 9. mája, teda tzv. Dňa víťazstva nad nacizmom? Čím boli príznačné tohtoročné oslavy Dňa víťazstva vzhľadom k alokácii vojenskej techniky na Ukrajine a v akom duchu sa niesol Putinov prejav s cieľom mobilizovať verejnú podporu „špeciálnej vojenskej operácie“? Ako sa v ruských naratívoch prejavuje oportunizmus a aké nové témy sú preberané?

Akú úlohu hrá vo vojne Západ a ako môže pomôcť pri rekonštrukcii povojnovej Ukrajiny? V čom je kľúčové postavenie strednej a východnej Európy? Ako sa mení prístup k spolupráci s Ukrajinou zo strany NATO? Ako je téma vojny na Ukrajine zneužívaná vo voľbách a akým spôsobom by mohla byť dosiahnutá väčšia transparentnosť v jej komunikácii?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Asociace pro mezinárodní otázky v Prahe Pavlom Havlíčkom.

Podcast vznikol s podporou Európskej únie.

See omnystudio.com/listener for privacy information.