Infosec Report

V indopacifickom regióne prebieha polarizácia medzi tradičnými rivalmi, najmä medzi Čínou a Japonskom, USA či Taiwanom. Lídri v regióne varujú, že východnú Áziu môže vďaka asertívnej politike Číny postihnúť podobný osud ako Ukrajinu. Obavy posilňujú silné paralely medzi politikou Ruska a Číny a dobré vzťahy medzi oboma mocnosťami.

Ako ovplyvňuje vojna na Ukrajine vývoj v indopacifickom regióne? Dochádza k prehodnocovaniu bezpečnostných stratégií alebo väzieb medzi jednotlivými štátmi? Ako sa dianie v tomto regióne dotýka Európskej únie a jej členov? Aké je v súčasnosti postavenie Taiwanu a ako sa mení bezpečnostná stratégia a kooperácia ostrovného štátu s regionálnymi partnermi? Ako vplýva na bezpečnostnú situáciu zvyšovanie vojenskej prítomnosti Číny v regióne?

Ako sa vyvíja strategické partnerstvo medzi Čínou a Ruskom? Aké paralely existujú medzi súčasným postavením oboch veľmocí v medzinárodnom prostredí, ich politickými lídrami alebo v postojoch k Západu? Sú v indopacifickom regióne rozšírené dezinformačné naratívy, ktoré by útočili na Západ alebo ovplyvňovali verejnú mienku v otázke vojny na Ukrajine? Ako sú v jednotlivých štátoch zakotvené digitálne práva? Ako Čína využíva cenzurovanie obsahu v online prostredí a nakoľko je problémom autocenzúra?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Bezpečnostného centra Evropské hodnoty Davidom Tomanom.

Podcast vznikol s podporou Európskej únie.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V oblasti investigatívy zameranej na dezinformácie všeobecný recept neexistuje, keďže scéna slovenských dezinformátorov je veľmi rôznorodá. Jedným z významných aktérov pôsobiacich na Slovensku je stránka BRAT za BRATA. Ide o motorkársky gang podobný Nočným vlkom. Združenie vzniklo odchodom niektorých členov európskych Nočných vlkov, ktorí si vytvorili občianske združenie Motorkári Slovenska. Dnes svoje aktivity koordinujú s ruskou ambasádou na Slovensku.

Aké aktivity sú typické pre Nočných vlkov a BRAT za BRATA? Ako propagujú svoju činnosť a čo tieto skupiny spája? V čom sú BRAT za BRATA úspešní a ako vyzerá spolupráca združenia s ruskou ambasádou na Slovensku v online a offline priestore? Ako skupina komunikuje svoje posolstvá na sociálnych sieťach? Nakoľko sa propagandistické či motivačné naratívy v obsahu skupiny prelínajú s dezinformáciami alebo podporou ruských informačných operácií?

Čím je typická aktivita slovenských dezinformátorov a proruských aktérov na Telegrame? Aký obsah je na slovenskej telegramovej scéne najúspešnejší a kto ho produkuje? Čo je neverejná časť Telegramu známa ako Terrorgram a akú úlohu zohráva v radikalizácii krajnej pravice na Slovensku? Prečo je náročné obsah na Terrograme monitorovať a aké výzvy z toho vyplývajú pre spoločnosť?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s reportérkou Investigatívneho centra Jána Kuciaka Karin Kőváry Sólymos.

Podcast vznikol s podporou Európskej únie.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Umelá inteligencia alebo strojové učenie môžu napomáhať pri indikácii nepravdivých informácií, detekcii strojovo generovaného alebo nepravdivého obsahu, ale aj pri podpore fact-checkerov vyhľadávaním dôkazov a podporných materiálov, prípadne zhromažďovaním predošlých fact-checkov.

Čo si môžeme predstaviť pod pojmom dôveryhodná umelá inteligencia? Aké výhody môže prinášať využívanie umelej inteligencie fact-checkermi? Ktoré oblasti dnes už AI používajú a aké ohrozenia môže v budúcnosti prinášať jej širšie zavádzanie do praxe?

Aké výzvy sa dnes viažu na rozvoj modelov AI ako je ChatGPT a ktoré jeho technické nedostatky môžu byť problematické? Čo znamená „halucinovanie“ modelov AI a ako môže podkopávať ich dôveryhodnosť?

Bude v budúcnosti nutné využívanie umelej inteligencie regulovať? Akú úlohu zohráva zodpovednosť prevádzkovateľov konkrétnych modelov a čo by mali sledovať predtým než je model predstavený verejnosti?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s expertným výskumníkom Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Jakubom Šimkom.

Podcast vznikol s podporou Európskej únie.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V Maďarsku sledujeme veľkú koncentráciu mediálneho vlastníctva, a to predovšetkým v rukách osôb blízkych vláde Viktora Orbána. Nezávislé médiá síce existujú, ale k ľuďom sa natoľko nedostávajú. Systém je totiž postavený na dosadzovaní osôb do kľúčových postov v úradoch, ktoré prevádzkujú kontrolu nad médiami, zaisťujú ich financovanie a udeľujú licencie.

Ako v praxi fungujú maďarské verejnoprávne médiá? Akým spôsobom môžu médiá slúžiť kampaniam vládnucej strany? Čo spôsobuje všeobecne nízku dôveru občanov v mediálne zdroje a aké môžu byť dôsledky takéhoto stavu? Akú úlohu majú pri šírení manipulatívnych posolstiev domáce zdroje v anglickom jazyku? Akým spôsobom napomohla k posilneniu úlohy štáty pri kontrole médií úprava legislatívy od roku 2010?

Ako využíva vládna strana izoláciu zdrojov v regiónoch a ako môže pracovať s historickými paralelami a nacionalizmom? Môžu sa v aktuálnych podmienkach uplatniť aj nezávislé médiá alebo aktéri občianskej spoločnosti? Akým formám nátlaku zo strany štátu tieto médiá čelia?

Na koho najčastejšie útočia šírené dezinformačné naratívy a ako funguje proruská propaganda v prevažne nacionalistickom prostredí? K čomu slúži očierňovanie LGBT komunity v Maďarsku a prečo bolo problematickým prijatie tzv. Zákona o ochrane detí?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom bezpečnostného centra Evropské hodnoty Leonom Tóthom.

Podcast vznikol s podporou Európskej únie.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V prvých mesiacoch roka sú medzi najaktívnejšími komunikátormi na slovenskom Facebooku niekoľkí politickí aktéri, ktorí komunikujú hlavne témy spojené s ruskou agresiou na Ukrajine. Ich obsah je v mnohých prípadoch veľmi toxický, útočný a obsahuje množstvo manipulačných techník.

Nakoľko sa medzi komunikátormi tém na slovenskom Facebooku objavujú rôzne dezinformačné stránky či profily webových stránok dezinformačných pseudomédií? Ktoré z týchto stránok sú v súčasnosti najúspešnejšie a aká je ich úloha vo vzťahu k politickým aktérom? Ktoré témy od začiatku roka najviac rezonovali slovenskému informačnému prostrediu?

Prečo bola prevalentnou téma odovzdania stíhačiek MiG-29 Ukrajine a aké klamlivé naratívy sa na ňu viazali? Na čo slúžia útoky na politické osobnosti, ktoré sledujeme v posledných mesiacoch v online priestore a na koho sa najviac sústredia? Akým spôsobom využíva Rusko svoje veľvyslanectvo na Slovensku pre šírenie propagandy a ovplyvňovanie verejnej mienky?

Ako bol doposiaľ na slovenskom Facebooku interpretovaný postoj Číny voči Rusku a jeho agresii na Ukrajine? Mohla táto téma slúžiť slovenským dezinformátorom na obhajobu ruského režimu?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou Infosecurity.sk Michaelou Ružičkovou.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Rámec slovenskej dezinformačnej scény je nastavený v podstate stále rovnako. Pohybujeme sa v naratívoch, ktoré sú už v spoločnosti takpovediac zakorenené. Masívna dezinformačná kampaň začala už v roku 2014 a smerovala aj na západné publikum. Naratívy z tohto obdobia teda tvoria základňu pyramídy proruskej propagandy, na ktorú sa dnes nabaľujú ďalšie dezinformačné aktivity, ľahko prispôsobiteľné aktuálnym podmienkam a situáciám.

Aké taktiky používajú prokremeľskí dezinformátori a propagandisti od roku 2014 a neskôr od začiatku plnoformátovej invázie na Ukrajinu v roku 2022? Ako môžeme rozdeliť naratívy zamerané na západné sankcie proti Rusku, podporu Ukrajiny, či podkopanie vzťahu Ukrajiny s jej parnermi a susednými štátmi? Ako dezinformačná scéna na Slovensku reagovala na zatykač na Vladimira Putina za vojnové zločiny a prečo bol vydaný? Ako bola naopak interpretovaná návšteva čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve?

Akú úlohu hrá v prokremeľskej vojnovej propagande téma údajnej výroby jadrových zbraní na Ukrajine? Môžu politickí aktéri pred predčasnými voľbami zneužívať tému vojny na Ukrajine na rozdeľovanie spoločnosti a získavanie politických bodov? Aký vývoj môžeme pred voľbami očakávať v rámci dezinformačnej scény? Na čo slúžilo prokremeľským aktérom strašenie mobilizáciou či údajným zaťahovaním Slovenska do vojny? Môže sa v kontexte predčasných volieb objaviť spochybňovanie volebnej legitimity a ktorí aktéri by s týmto naratívom mohli pracovať?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Infosecurity.sk Petrom Dubóczim.

Podcast vznikol s podporou Európskej únie.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

S historickými udalosťami či krivdami, ktoré sme sami spáchali, sme sa doposiaľ nevyrovnali. Po období fašistického Slovenského štátu u nás neprebehol systematický proces denacifikácie, a nedokázali sme sa vyrovnať ani so štyridsiatimi rokmi komunistického totalitného režimu. Ako národ tak máme problém vysporiadať sa s obdobiami, kedy sme kolaborovali so zlom, alebo kedy nás zlo postihlo.

Z čoho vyplýva vyššia miera antisemitizmu na Slovensku v porovnaní s inými európskymi štátmi? Aké mýty o Židoch na Slovensku kolovali počas 20. storočia a pretrvávajú niektoré z nich do súčasnosti? Ako bol v minulosti zneužívaný odkaz boja proti fašizmu či komunizmu a aké sú jeho dnešné prejavy? Ako vplýva slabá skúsenosť so slobodou v slovenských dejinách na súčasné demokratické piliere? Akú úlohu pri posilňovaní mýtov, šírení dezinformácií a propagandy o menšinách zohrávajú sociálne siete? Akým výzvam čelíme v oblasti slobody slova a ako ju môžeme redefinovať? Môže dokumentovanie histórie a konkrétnych príbehov pozitívne budovať historickú pamäť? Aké ďalšie aktivity sú pre tento cieľ podstatné? Má výuka dejepisu na slovenských základných a stredných školách deficity pri poukazovaní na totalitné nástrahy?
Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s Jurajom Rizmanom z organizácie Post Bellum.

Podcast vznikol s podporou Európskej únie.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Naratív o silnom vplyve krajnej pravice na Ukrajine je jedným z hlavných pilierov ruskej propagandy, a to globálne, ale aj na báze lokálnych aktérov vrátane tých slovenských. Tí sú efektívnymi nástrojmi pre šírenie proruských naratívov, ktoré prichádzajú s cieľom ovplyvniť verejnú mienku a zlepšiť vnímanie Ruska.

Takéto škodlivé šírenie ruského vplyvu si všímame od roku 2014, kedy Moskva nelegálne anektovala ukrajinský Krym. Anexiu Krymu a neskôr vojnu na Donbase preto sprevádzala aj masívna dezinformačná kampaň, ktorá sa sústreďovala predovšetkým na ospravedlnenie agresie voči Ukrajine. Začala moderná mystifikácia problému ukrajinskej krajnej pravice alebo ukrajinského nacizmu či fašizmu.

Aké hlavné naratívy a subnaratívy sa objavovali v prokremeľskom diskurze o fašizme na Ukrajine od roku 2013? Aké ciele sledovala prokremeľská propaganda pri démonizácii Ukrajiny prostredníctvom naratívu o ukrajinskej krajnej pravici? Existuje súvislosť medzi anexiou Krymu a vytváraním dezinformačného subsystému na Slovensku? Ktoré zdroje v rámci slovenskej dezinformačnej scény boli najefektívnejšie pri preberaní a šírení prokremeľských naratívov o ukrajinskej krajnej pravici? Akú úlohu pri legitimizácii anexie Krymu a začiatku plnoformátovej invázie na Ukrajinu hral historický revizionizmus? Ako je zneužívaný obraz o banderovcoch a iných ukrajinských pravicových organizáciách aktívnych v 20. storočí v slovenskej kolektívnej pamäti? Do akej miery sú naratívy o údajne fašizujúcej sa Ukrajine v súlade s realitou a k čomu môžu Kremľu pomáhať?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Infosecurity.sk Petrom Dubóczim, analytikom Infosecurity.sk Štefanom Ižákom a historikom Univerzity obrany v Brne Tomášom Řepom.

Podcastová epizóda vznikla s podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ako súčasť projektu "Obsah, vývoj a šírenie ústredného legitimizačného naratívu kremeľskej propagandy na Slovensku a Ukrajine" (zmluva č. MVZP/2022/2/1).

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovensko ovplyvňujú viaceré globálne javy, ako sú zmeny v mediálnom prostredí, populizmus, radikalizácia, polarizácia spoločnosti, fungovanie sociálnych sietí či šírenie dezinformácií s potenciálom ohroziť volebnú integritu. Náš štát je dlhodobo zraniteľný voči dezinformáciám a prokremeľskej propagande. Občania tiež pociťujú strach a ohrozenie v krízovom období, čo môžu zneužívať aj politickí predstavitelia.

Spôsobil prechod Ľuboša Blahu z Facebooku na Telegram zmenu v slovenskom informačnom prostredí? Ako môžu byť spoločenské nálady zneužité pred predčasnými parlamentnými voľbami?

Aký vývoj môžeme pred voľbami očakávať na dezinformačnej scéne? Akým spôsobom bol online priestor kľúčový pre organizáciu tzv. protestov za mier? Ako je na Slovensku zneužívanie pohlavie pre vytváranie kultúrnych rozdielov a ako sa diskreditácia prominentných žien v politickom a mediálnom prostredí spája s prokremeľskou orientáciou?

Ktoré političky a novinárky boli najčastejšie terčom vulgárnych a sexistických útokov? Aké ciele je možné za takýmito útokmi identifikovať? Ako môžeme odolávať manipulácii a škodlivému obsahu pred predčasnými voľbami?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výkonným riaditeľom organizácie MEMO98 Rasťom Kuželom.

Podcast vznikol s podporou Európskej únie.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Napriek tomu, že Slovenská a Česká republika od začiatku vojny oficiálne podporovali Ukrajinu humanitárne, finančne aj vojensky, obyvateľstvo začína byť zo situácie unavené a podpora voči Ukrajine postupne klesá. Téma vojny je zároveň zneužívaná v domácej politike, kde najmä opozičné politické strany usilujú o získavanie politických bodov.

Aké témy viažu na Slovensku a v Českej republike negatívny sentiment voči Ukrajine? Prečo začína byť obyvateľstvo oboch štátov voči Ukrajine pasívnejšie? Polarizovala slovenskú a českú spoločnosť pomoc ukrajinským utečencom alebo boli rezonujúcejšie témy sankcií voči Rusku, energetickej bezpečnosti či vojenskej pomoci? V ktorých témach a naratívoch môže tkvieť najzásadnejší risk v podobe podkopávania proukrajinskej podpory verejnosti? Ktorí politici alebo politické strany zneužívajú jednotlivé témy a aké facebookové stránky boli v šírení naratívov najaktívnejšie?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s projektovou manažérkou Pražského inštitútu bezpečnostných štúdií Kristínou Šefčíkovou.

See omnystudio.com/listener for privacy information.