„A oznámili mu: Jozef ešte žije, ba panuje nad celou Egyptskou krajinou. No jeho srdce ostalo chladné, lebo im neveril.“ Prvá kniha Mojžišova 45:26

Jákob žiaľno smútil. Stratil svojho syna Jozefa. Ale jedného dňa prišli jeho synovia domov a povedali mu, že Jozef je živý a dokonca je pánom v Egyptskej krajine. To bola tá najradostnejšia správa, akú si Jákob mohol predstaviť! Ale aj tak zostalo jeho srdce chladné, lebo im neveril. Podobné je to s mnohými čestnými a bojujúcimi dušami pri stretnutí so slovom o Ježišovi a o tom, čo pre nich urobil.

Božie Slovo nám hovorí, že Pán Ježiš nás vykúpil zo všetkých našich hriechov. Odňal ten súd, ktorý visí nad nami a vzal ho na seba. (R 8:3)

Evanjelium kričí ku každému, kto ho prijíma: Si voľný! Boží Syn ťa oslobodil! Ale mnohí, ktorí sa utiekajú k Pánovi Ježišovi, aj tak nezažívajú šťastie a istotu spasenia. Oni nedôverujú evanjeliu. Namiesto toho chodia a čakajú na zážitky, ktoré v ich srdciach učiní Duch Svätý. Rozmýšľajú takto: Keď zažijem spasenie, nebudem pochybovať o tom, že som naozaj dieťa Božie!

Neuvedomujú si, že týmto spôsobom to obracajú celé naruby. Keď je človek hladný, musí sa najesť. Asi ťažko by argumentoval: Je nemožné, aby som teraz dokázal jesť, keď som taký hladný. Tak podobne si počína mnoho ľudí, čo sa týka duchovného života. Pán Ježiš hovorí, že zažijeme oslobodenie vierou v Jeho Slovo. Ale my to prekrúcame a chceme najprv zážitok a potom vieru.

Nechoď a nečakaj na to, aby si zažil oslobodenie, ale ďakuj Pánovi Ježišovi, pretože On ťa na Golgotskom kríži oslobodil od všetkého.