„Jozef mal tridsať rokov, keď stál pred faraónom, kráľom Egypta. Potom odišiel Jozef od faraóna a prešiel celým Egyptom.“  (1M 41:46)

Jozef prešiel cestu od rozmaznaného mladíka cez vedenie panstva až po väzenie a stal sa druhým najmocnejším človekom na svete, ktorý mal na starosti zásobovanie Egypta potravinami.

Krajinu postihol hladomor a Jozefovi bratia cestovali z Kanaánu do Egypta, aby nakúpili potraviny. Egypt bol jediným miestom, kde bolo jedlo, pretože Boh dal Jozefovi schopnosť vykladať faraónove sny. Jozef preto varoval faraóna, aby sa pripravil na budúcnosť.

Keď prišli Jozefovi bratia, nespoznali ho, avšak on ich spoznal. A keď Jozef nakoniec odhalil svoju totožnosť, jeho bratia si mysleli, že sú mŕtvi.

Jozef im však povedal:  „Teraz sa však netrápte, a nech vás to nemrzí, že ste ma predali, lebo Boh ma poslal pred vami, aby som vás zachoval nažive… Boh ma poslal zachovať vás ako zvyšok na zemi a udržať vás nažive pre veľké vyslobodenie.“ (1M 45:5,7)

Boh môže a chce použiť skúsenosti z tvojho života, aby pomohol iným ľuďom. Odkedy náš syn Christopher odišiel k Pánovi, mám novú službu, o ktorú som nikdy nežiadal – a, úprimne povedané, ani som ju nechcel. Často slúžim ľuďom, ktorí stratili svojich blízkych, najmä deti.

Nemám pre nich všetky odpovede, ale ukazujem im na Ježiša. A delím sa o niektoré veci, ktoré som sa v tomto procese naučil. Zistil som, že keď pomáham im, pomáha to vlastne mne.

Apoštol Pavol napísal: „… ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme potešením, ktorým nás potešuje Boh, mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení.“ (2K 1:4)

Boh si môže vziať to, čím si v živote prešiel, a použiť to na svoju slávu.