„Povedal Mu veľkňaz: Zaprisahávam Ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Ty Kristus, Syn Boží?. Ježiš mu odpovedal: Ty si riekol!“ Evanjelium podľa Matúša 26:63–64

Najvyššia rada rozhodla, že Pán Ježiš má zomrieť. Ale nebolo ľahké nájsť niečo, za čo by Ho mohli zažalovať. To spôsobilo, že sa objavilo mnoho falošných svedkov a falošných svedectiev. Ale neviedlo to nikam. A Pán Ježiš neodpovedal ani jedno jediné slovo na sťažnosti, ktoré boli proti Nemu namierené. Keby tieto obvinenia boli nasmerované na nás, boli by pravdivé. Teraz tam stojí Pán Ježiš namiesto nás. To je skutočný dôvod, prečo na ne neodpovedá. Ale keď sa veľkňaz Pána Ježiša pýta, kým On v skutočnosti je: Boží Syn a Mesiáš – vtedy odpovedá. Pre túto odpoveď Ho najvyššia rada odsúdila za rúhanie sa Bohu. Nechceli a ani nemohli veriť, že Ježiš je Boh. Avšak základnou zvesťou v Ježišovom svedectve je, že je Boh! Pán Ježiš sa vyhlasuje za Boha, za čo Ho Židia obviňujú. „…že sa Ty, človek, robíš Bohom.“ (J 10:33) Pán Ježiš hovorí podobne. „Ja a Otec jedno sme.“ (J 10:30) A Filipovi hovorí: „Kto mňa videl, videl Otca.“ (J 14:9) V minulosti bolo mnoho spôsobov zvestovania o Pánovi Ježišovi a podobne je to aj v súčasnosti. Ktokoľvek zvestuje, že Pán Ježiš nie je Božím Synom, klame a zavádza. Len Pán Ježiš, ktorého nám predstavuje Nová zmluva – Ježiš, Boží Syn – je náš Spasiteľ! „Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom.“ (J 3:36)