„Odišiel druhý raz a modlil sa: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho vypiť, nech sa stane tvoja vôľa!“ Matúš 26:42

Posledným miestom, kde sa Ježiš zastavil pred svojim zatknutím, bola Getsemanská záhrada. Táto záhrada sa nachádzala na svahu Olivovej hory, hneď za Kedronským údolím oproti Jeruzalemu. Keď došlo k udalostiam Ježišovho zatknutia, záhrada bola pravdepodobne olivovým hájom obohnaným múrmi. Niektorí učenci sa domnievajú, že patrila bohatému Ježišovmu nasledovníkovi, ktorý mu aj s učeníkmi dovolil záhradu používať, keď boli v Jeruzaleme.

Ježiš si toto známe miesto vybral pravdepodobne preto, že cítil obrovskú ťarchu toho, čo sa malo stať. Hrôzy a viny všetkých ľudí, ktorí kedy žili — aj tých, ktorí ešte len budú žiť — mali byť vložené na Neho. Čakal Ho Boží hnev — a to úplne osamote. Mal trpieť tak, ako nikto predtým.

Potreboval miesto, kde by sa mohol modliť, kde by mohol tráviť čas so svojím nebeským Otcom, skôr než podstúpi trest od Neho. Všetci učeníci okrem Judáša Iškariotského Ho sprevádzali do Getsemanskej záhrady (Judáš sa však čoskoro objavil). V istom okamihu požiadal Ježiš Petra, Jakuba a Jána, aby šli s Ním do odľahlej časti záhrady. Poprosil ich, aby bdeli, aby nebol vyrušený počas modlitby. Ale aj táto jednoduchá prosba bola pre nich príliš ťažká. Počas Ježišovej trojhodinovej modlitby k nim prišiel trikrát — a trikrát ich našiel spať.

Biblický opis Ježišovej modlitby jasne ukazuje, že Jeho utrpenie sa začalo dávno predtým, než bol mučený a ukrižovaný. V Liste Hebrejom 5:7 sa píše: „Ježiš v dňoch svojho pozemského života mocným hlasom a so slzami prednášal modlitby a prosby tomu, ktorý ho mohol zachrániť pred smrťou, a bol vypočutý pre svoju bohabojnosť.“ A v Lukášovi 22:44 čítame: „V smrteľnej úzkosti sa modlil ešte vrúcnejšie a jeho pot stekal na zem ako kvapky krvi.“

Ježiš prosil svojho nebeského Otca, aby od Neho odňal kalich utrpenia. Chcel vedieť, či existuje iná cesta, ako naplniť Boží plán spásy.

Boh vypočul Ježišove modlitby. Poslal anjela, aby Ho potešil a posilnil (pozri Lukáš 22:43). A potom povedal svojmu Synovi nie. Nebola iná cesta. Ježiš bol cestou, pravdou a životom. Nikto nepríde k Otcovi, iba skrze Neho (pozri Ján 14:6).

Otcova odpoveď bola pre Ježiša dostačujúca. „No nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa!“ povedal (Lukáš 22:42). Podriadenie sa Božej vôli obnovilo Jeho silu a zmysel misie. Preto bol uprostred chaosu, ktorý nasledoval, Ježiš najpokojnejšou osobou v záhrade. Vedel, že koná Božiu vôľu.

Osviežený a pripravený na to, čo ho čakalo, zobudil svojich ospalých priateľov a vyšiel v ústrety mužom, ktorí prišli, aby Ho zatkli a zabili.

Ale v tých hodinách v záhrade odhalil tri pravdy o modlitbe, ktoré menia život:

Otázka na zamyslenie:

Aké dôležité pravdy o modlitbe vidíš v príbehu Ježiša v Getsemanskej záhrade?

Greg Laurie