„A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my sme hľadeli na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, (bolo) piné milosti a pravdy.“ Evanjelium podľa Jána 1:14

Ježišova sláva je iná ako akákoľvek iná sláva. Je nekonečná. Keď sa nebo a zem pominú, nebude už ani ľudská sláva — áno, väčšina z nej zmizla už dávno. Na cintoríne ležia mnohí, ktorých uctievali, kým žili, a teraz sú iní na ich mieste. Naša sláva je ako poľný kvet. Ale Ježišova sláva je iná.

Väčšina ľudí na Ježišovi nevidela žiadnu slávu. Nemal nič. Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu. Napriek tomu Ježišovi najbližší priatelia videli slávu, ktorú predtým nevideli. Nemala nič spoločné so svetským bohatstvom, ale bola plná milosti a pravdy.

Počas ich cesty s Ježišom sa stal zázrak: Duch Svätý im zjavil realitu. Bola to sláva samého Boha, ktorá spočívala na Ježišovej tvári.

Keď si sa stal kresťanom, videl si Ježiša v premenenom svetle. Všetka sláva sveta vybledla. Spoznal si slávu, ktorá sa nedá s ničím porovnať.

Najväčšia zo všetkého bola Ježišova sláva na kríži a pri vzkriesení. Miloval tak vrúcne, že láska Ho držala na mieste hriešnikov pod Božím rozsudkom hnevu. Takáto láska zjavuje slávu, ktorá je božská. Je plná milosti. Ježiš ju nikdy nepoužil, aby upriamil pozornosť na seba. Teší sa z tvojho spasenia.

Boh ťa nezachraňuje preto, že by ignoroval, kto si. Pozná ťa dokonale. Ale pozná aj tvojho Zástupcu. Vie, že Ježiš je platnou obeťou za všetky tvoje hriechy.

Byť kresťanom znamená vidieť veci tak, ako ich vidí Boh. Byť kresťanom znamená mať radosť v tom, v čom ju má Boh. Boh vidí svojho Syna a teší sa z Neho. Tiež vidíš Ježiša a tešíš sa z Neho. Božie aj tvoje srdce napĺňa Ježišova sláva. Tak je to dnes a bude tak aj navždy.