Klímapodcast

Ako reaguje ľudské telo na extrémne teploty? Aj také, aké zažívame toto leto. Čo sa v ňom deje, keď tropické dni opakovane striedajú tropické noci? Čo o tom zatiaľ vyskúmali vedci a zistili zdravotníci a ako sa budú musieť zmeniť naše životy, mestá či celá krajina, aby sme teplotné extrémy počasia zvládali lepšie.

Dokáže sa ľudské telo časom prispôsobiť horúčavám alebo budeme musieť prebrať siestu z južnej Európy a zabudovávať klimatizácie do bytov a kancelárií?

Hostkou 20. dielu Klíma podcastu denníka SME je Zuzana Klocháňová. Začínala ako výskumníčka na Trnavskej univerzite, kde skúmala vplyv zmeny klímy na zdravie. Teraz pracuje na Úrade verejného zdravotníctva v oblasti podpory zdravia a zvyšovania zdravotnej gramotnosti.

V podcaste budete počuť aj priame svedectvá záchranára Františka Majerského, ktorý túto prácu robí už 15 rokov. Je aj prezidentom Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov.

Pre zhodnotenie tohto leta z hľadiska extrémnych teplôt, na Slovensku aj vo svete, napríklad v Kanade a USA, kde horúčavy bohužiaľ vo veľkom zabíjali, sme zašli za meteorológom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, klimatológom Jozefom Pechom.

Tento diel končí druhý sériu Klíma podcastu denníka SME. Tešíme sa na vás na jeseň v tretej sérii.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Jednoduchým sedliackym rozumom povedané, ak nehýbeme pôdou, tak neuvoľňujeme CO2, a prírode už týmto spôsobom robíme dobre,“ hovorí o svojich bezorebných postupoch farmár Bálint Pém.

„Tieto pestovateľné postupy v severnej Amerike i v južnej Amerike už majú celkom rozvinuté. Oni nepestujú intenzívnym spôsobom. V Európe, pretože je tu veľmi vysoká koncentrácia civilizácie a veľmi vysoká cena pôdy, sme nútení postupovať opačne. To, čo si ľudia želajú - viac ekológie, si protirečí. Ľudia by si mali uvedomiť, že pole sa nedá nafúknuť,“ dodáva.

19. diel Klímapodcastu denníka SME je o farmárčení a klíme. Vybrali sme sa do farebných polí kukurice, maku či lucerky, kde sme strávili jeden veľmi horúci letný deň, keď a teploty šplhali k 40-tke. Hosťom tejto epizódy je agromanažér a pestovateľ maku z najjužnejšej časti Slovenska, z obce Patince.

Pán Pém nemá pluh a teda vôbec neorie. Snaží sa hospodáriť na zdravých základoch a pôdu rekultivuje a obhospodaruje ju šetrne. Niektorí konvenčne hospodáriaci farmári z okolia si pri ňom ťukajú na čelo, jeho kolega z kombajnu nám však povedal, že toto je podľa neho budúcnosť.

Z podcastu sa dozviete, ako rozdielne znáša extrémne horúčavy klasicky a ekologicky pestovaná kukurica. Koľko CO2 zachytáva les a koľko hektár dobre založeného poľnohospodárskeho porastu.

Rozprávame sa o burine aj poľnohospodárskej politike, o iných farmároch, o počasí a jeho výkyvoch aj o tom, prečo sa niekto rozhodne dať na neľahkú cestu experimentov s pôdou a trpezlivo už niekoľko rokov skúša, ako sa priblížiť prírode a zároveň dopestovať dosť zdravých potravín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Klimatické zmeny nemôžu byť niečo, čo sa udeje len v Paríži, ale tak, aby to ľudia chápali, nielen aby to bolo technokratické," hovorí ekonóm, pedagóg na vysokej škole a bývalý politik Miroslav Beblavý.

O Slovensku hovorí, že zelené témy vnímame ako menej dôležité a je to preto, lebo musíme nájsť cestu ako dobiehať životnú úroveň s tým, aby to bolo udržateľné a to je podľa neho ťažšie ako Švédsko.

Tento diel klíma podcastu je o svetovej aj slovenskej politike. O tom, ako bude vyzerať svet bez fosílnych palív a čo to môže urobiť s demokraciou. Či vyrieši svet klimatickú krízu pokojne alebo ak hrozia konflikty, kde a prečo.

Hovoríme aj o tom, ako by mali politici hovoriť o klimatických politikách, aby ich ľudia prijímali pozitívne. A ktoré krajiny to už teraz robia lepšie ako iné a v čom. Či je náhoda, že väčšina mladých klimatických aktivistov sú ženy a dievčatá. A či sa dá misia boja s klimatickou krízou prirovnať ku Kennedyho plánu pristáť na Mesiaci.

Beblavý ide učiť na politickú školu Science Po a tak sa rozprávame aj o tom, ako sa budúci politici učia o tom, akou veľkou výzvou je klimatická zmena a ako ju uspokojivo riešiť. A vôbec o tom, či mladým ľuďom dostatočne komplexne vysvetľujeme, čo hrozí a ako z toho von.

Pýtame sa ho aj na to, ako on rieši tému klímy vo svojom súkromnom živote a či sú ľudia oprávnene nahnevaní na politikov, že robia málo.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Bolo to pre mňa extrémne náročné, zvieralo mi žalúdok a ťažko som sa z toho spamätával,“ hovorí o tom, čo videl v teréne na južnej Morave zničenej tornádom meteorológ Tomáš Púčik.

„Chodíme do terénu, aby sme zistili, aké intenzívne to tornádo bolo a aká rýchlosť vetra spôsobila dané škody,“ vysvetľuje, prečo teraz celé dni trávil vonku rozhovormi s ľuďmi a mapovaním zničených domov.

Tento diel je celý o tornádach, nielen o tom, ktoré ničilo domy a prenášalo strechy, autá či sedemtonovú maringotku na Břeclavskú a Hodonínsku, ale aj o všetkých ostatých. Tých, ktoré sú v kronikách a štatistikách, ale aj tých, ktoré ešte len vzniknú. Prečo je také ťažké ich predpovedať, môže ničivé tornádo zasiahnuť aj Slovensko a našli vedci súvis medzi intenzitou tornád a zmenou klímy.

Tomáš Púčik pracuje v Európskom laboratóriu pre výskum intenzívnych búrok. A vo svojej dizertačnej práci sa venoval prostrediam, v akých sa vytvárajú V Európe intenzívne búrky a ako sa tieto prostredia budú meniť v budúcnosti pod vplyvom klimatickej zmeny. V podcaste však hovorí nielen ako vedec, ale aj o tom, ako ľudsky prežíval dni v teréne a čo ho fascinuje na búrkach.

Rozprávame sa aj o tom, či vedci potvrdili, že s postupujúcou klimatickou krízou sa bude zvyšovať frekvencia tornád. Či vieme, akú funkciu majú tornáda v atmosfére alebo prečo sa termín „tornádo“ za socializmu u nás nemohol používať.

Budete počuť aj výpovede samotných obyvateľov tvrdo zasiahnutej Moravskej Novej Vsi.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Vo všeobecnosti je výkonnosť viac zaužívaný princíp. Potom sú investori, ktorí sú zameraní na dopad svojich investícií, čiže viac na to, do čoho dávajú peniaze. Týmto investorom možno nevadí, keď ich investícia zarába menej ako všeobecný trh alebo hriešne akcie, ktoré sú ako keby opakom environmentálne a sociálne zodpovedných investícií,“ hovorí portfólio manažér Matej Varga.

Čo sú „zelené“ fondy, kedy vznikli a prečo? Čo sú hriešne investície? Investuje niekto prioritne na základe uhlíkovej stopy a menej mu záleží na výnosnosti? 16. diel Klímapodcastu denníka SME je o zelenom investovaní.

Dozviete sa, či sú zelené fondy nejako štandardizované? Kde si môže verejnosť overiť etickosť podnikateľa alebo firmy do ktorej chce investovať? A čo všetko sa ráta do výsledného skóre uhlíkovej stopy nejakého fondu? Hovoríme o tom na príklade výrobcu elektromobilov.

Rozprávame sa aj o tom, ako sme na tom so zeleným investovaním na Slovensku? Ako sa správa typický investor „našinec“ či ako zvolenie Joea Bidena zmenilo výkonnosť zelených investícií v Spojených štátoch?

Pozeráme sa aj do budúcnosti, na to, čo budú top investície o desať rokov a či medzi nimi budú už aj nové technológie pre boj s klimatickou krízu. Debatujeme, či zelené investície menia svet alebo či raz zelené investovanie v objeme preskočí to hriešne.

Hosťom tohto dielu je odborník, ktorý investície priamo manažuje, Matej Varga, ktorý je vedúcim riadenia investícií v Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky. A tento diel spolumoderuje aj Adam Valček.

V podcaste sa rozprávame o investovaní, ale neposkytujeme investičné poradenstvo. Žiadna informácia či opis produktu nepredstavujú ponuku v zmysle príslušných právnych predpisov z oblasti investovania, a historické výnosy jednotlivých investičných nástrojov negarantujú budúce výnosy, s investovaním sú spojené riziká.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Nosná téma v 90-tych rokoch boli kyslé dažde a ozónová diera, na to bola sústredená pozornosť, to sa riešilo. A medzitým sa človek dozvedel, že je aj problém zmeny klímy,“ hovorí Anna Violová, prvá riaditeľka odboru ochrany ovzdušia na slovenskom ministerstve životného prostredia.

O pár rokov na to, na rok 1995 a Berlín, kde bola prvá klimatická konferencia, spomína už ako na stretnutie, kde všetci boli „plní entuziazmu, že chceme problém zmeny klímy riešiť a musíme mu zabrániť, aby aj budúce konferencie mohli zdravo žiť.“

Rozprávame sa o tom, ako sa na ministerstve tvorili ku klíme prvé zákony, ako na ne reagoval priemysel, ako informovali verejnosť, aj aké to bolo, reprezentovať Slovensko vonku. Tiež o tom, ktorá krajina bola vtedy pre nás najväčšou inšpiráciou a prečo.

Hodnotíme, čo sa podarilo a ako vidí pani Violová situáciu dnes, ako ona sama pociťuje prejavy klimatickej zmeny, aj čo sa podľa nej bude diať o desať či tridsať rokov, aké hrozby a výzvy sú pred nami a ako vidí šancu, že ich zvládneme.

Anna Violová je dnes na dôchodku, má 80 rokov a žije v Bratislave. Študovala na technickej univerzite, pred ministerstvom pracovala v Dimitrovke, najskôr na zavádzaní bezexhalátových výrob, neskôr na kontrole životného prostredia.

V podcaste budete počuť aj ďalších hostí. Súčasnú riaditeľku sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia Gabrielu Fischerovú a profesora Milana Lapina, klimatológa a meteorológa, ktorý stále pracuje na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Je dôležité, aby sme ľudí nevodili za nos, aby sme ich ochotu si priplatiť alebo zľaviť zo svojich nárokov v záujme ochrany životného prostredia a znižovania dopadov aj na klímu nezneužívalo na to, že len ďalej budeme pokračovať v systéme, v akom fungujeme teraz a ktorý ničí životné prostredie.

Z tohto hľadiska to vnímam ako veľké riziko. Keď sa potom ukáže, že výrobca ich len manipuloval, dôvera ľudí v to, že niečo sa môže zmeniť, sa s každým takýmto prípadom znižuje. A môže dôjsť až k poklesu angažovanosti alebo ochote čokoľvek zmeniť,“ odpovedá hostka Kristína Hudeková na otázku, prečo sa o greenwashingu, na prvý pohľad skôr spotrebiteľskej téme, rozprávame v klíma podcaste.

Táto epizóda je aj na vaše želanie, veľa z vás si žiadalo o greenwashingu samostatný diel.

Dozviete sa, čo je greenwashing, kedy a kto tento termín prvý raz použil a v akej súvislosti. Prečo ho firmy používajú a ako úspešne. Komu veriť a ako si zistiť, čo je len falošný marketingový ťah a čo je naozaj zelené, eko alebo trvalo-udržateľné. Venujeme sa tiež greenwashingu v politike a rozoberáme príklady krajín, ktoré sú dobré v opatreniach proti tejto klamlivej praktike.

Hostka 14-teho dielu Klímapodcastu je Kristína Hudeková, výkonná riaditeľka neziskovej organizácie Živica, ktorá sa venuje vzdelávaniu a ekoporadenstvu.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

“Príroda je stredobodom môjho života už od malička, všetko čo robím, smeruje k ochrane prírody. O klimatickej kríze som čítal aj v 90-tych rokoch, vtedy to boli skôr výstrahy a nejako som to úplne až tak vážne nebral. Pretože stále som vnímal, že priame ničenie prírody, to je to, čo je dôležitejšie v ohrození biodiverzity. 

Ale v súčasnosti už tie vplyvy je stále vidno viac. Napríklad v riekach. Tým, že sa trochu oteplí, zmení sa teplota vody. A čím je voda teplejšia, tým je tam menej kyslíka a máme oblasti, kde boli pstruhy alebo lipne a už tam nie sú, pretože v tej vode je menej kyslíka a viac živín. A jednoducho tie ryby tam nie sú,” hovorí ekológ, aktivista, režisér, autor kníh o ochrane prírody a politik z mimoparlamentnej strany SPOLU Erik Baláž.

Aký význam má biodiverzita pre reguláciu klímy? A ako to celé funguje - ako nám biodiverzita pomáha zmierňovať klimatickú krízu?

Ako je uhlík uložený v prírode a prečo je to dôležité? Čo sa stane, keď to narušíme? Prečo z hľadiska záchytu uhlíka nefunguje, keď prales nahradíme plantážou?

Ktoré sú najohrozenejšie ekosystémy na Slovensku a ktorý živočích z našej prírody by mohol byť ekvivalentom pre obraz ohrozeného bieleho medveďa z ľadovej kryhy?

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Rok 2020 bol pre Slovensko extrémny, bol dosť protikladný. Prvá polovica roka bola mimoriadne teplá a mimoriadne suchá, mali sme na Slovensku málo snehu, zaznamenali sme extrémne slnečný, ale aj extrémne suchý apríl, z oblohy spadlo úplné minimum, čo mohlo spadnúť. Potom prišli dažde a celé sa to otočilo.

Prichádzali dosť často búrky, boli veľmi silné a dosť často stacionárne. Toto sa opakovala až do konca augusta. Leto prišlo až koncom augusta, začiatkom septembra. Všetko sa to zlomilo 25. októbra kedy začalo intenzívne pršať a nasledovali povodne," tak sumarizuje rok 2020 meteorológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozef Pecho.

"Celkovo bol celý rok veľmi teplý, napriek tomu, že leto nebolo až také horúce," dodáva tiež.

Toto je 12. diel klíma podcastu denníka SME a jeho obsahom je rok 2020 z hľadiska klímy na Slovensku. To, čo čítate zhrnuté v úvode, rozoberáme podrobne, jedno ročné obdobie za druhým, aj s dôsledkami a príčinami.

Rozprávame sa aj o konkrétnych lokalitách, ktorých sa extrémy ako sucho, povodne či veľké teplá priamo dotkli.

V závere podcastu Jozef Pecho hovorí o tom, že v apríli bude vydaná 6. IPCC správa. Medzi nahrávaním podcastu a jeho vydaním sa tento dátum zmenil, po novom by mal vyjsť v júli 2021.

Tento podcast pripravujú Katarína Kozinková, Jakub Filo a Jana Maťková.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Klimatológov rok 2020 prekvapil. Skončil, spolu s rokom 2016, ako najteplejší v histórii. Ešte na jeseň sa zdalo, že skončí na druhom, treťom mieste. Ale potom sa stala taká vec, že aj napriek fenoménu La Niña, ktorá sa vyvinula v priebehu leta, prišla naozaj veľmi extrémne teplá jeseň, november a december. A tieto dva mesiace dosť postrčili rok 2020 a napokon sa zaradil s 2016 na prvé miesto,“ vysvetľuje meteorológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozef Pecho, ako to bolo s minulým rokom.

Rok 2020 bol podľa Pecha naozaj hojný na početné meteorologické a klimatické extrémy. V podcaste rozoberieme ničivé požiare v Austrálii, ničivé povodne v Číne, Indii či Pakistane aj historicky najaktívnejšiu sezónu atlantických hurikánov. Okrem extrémov sa rozprávame aj o hladine a teplote svetových oceánov, vrátane toho, ako sa prehrievajú aj o ľadovcoch.

Klimatológ tiež vysvetľuje, ako sa počíta priemerná ročná globálna teplota a na akom konkrétnom čísle skončil rok 2020. Ako dopadli celkovo globálne emisie a či ich nejako znížila pandémia Covidu. A či poklesli nejako celkové koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. A tiež, či k znižovaniu emisií pomáhajú aj zelené politiky a opatrenia, ktoré teraz prijímajú mnohé krajiny sveta.

Tento podcast pripravujú Katarína Kozinková, Jakub Filo a Jana Maťková.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik Klímapodcastu a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate Klímapodcast.

See omnystudio.com/listener for privacy information.