„A tak, moji milovaní, ako ste vždy boli poslušní, nielen v mojej prítomnosti, ale ešte viac teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a s chvením konajte svoje spasenie.“ (F 2:12)

Nebolo by skvelé, keby si si mohol najať niekoho, kto by pre teba pracoval? Ak by sa ti nechcelo ísť do fitka, jednoducho by si niekomu zaplatil, aby to pre teba urobil. To však nemôžeš. Musíš to pre seba vykonať sám.

Biblia nám hovorí: „… s bázňou a s chvením konajte svoje spasenie.“ (F 2:12) Daný verš nesie význam konania do úplnosti. Nepracujeme pre spasenie, a predsa je to dar pre nás od Boha. Keď raz zistíme, čo pre nás Boh urobil, náš kresťanský život začne zahŕňať prácu.

A nie je to niečo, čo za teba dokáže urobiť niekto iný. Je to niečo, čo musíš urobiť pre seba. Apoštol Pavol vyjadruje túto zaujímavú myšlienku vo verši 12: „A tak, moji milovaní, ako ste vždy boli poslušní, nielen v mojej prítomnosti, ale ešte viac teraz v mojej neprítomnosti.“ Písal to veriacim vo Filipách z väzenia. Nemohol byť s nimi ako kedysi v minulosti.

Z anglického prekladu New Living Translation by sme to mohli preložiť nasledovne: „Drahí priatelia, vždy ste nasledovali moje inštrukcie, keď som bol s vami. A teraz, keď som preč, je to dokonca ešte dôležitejšie. Pracujte usilovne, aby ste ukázali výsledky svojej spásy, poslúchajte Boha s hlbokou úctou a strachom.“

Pavol v podstate hovoril: „Potrebujete duchovne vyrásť. Nemôžete svoj duchovný život budovať na mne, pretože je to Boh, kto vo vás pracuje, nie ja.“

Niekedy dovolíme ľuďom, aby v našom živote zabrali miesto Boha. Manžel sa rozhodne nechodiť do kostola, pretože ani jeho manželka tam viac nechodí. Alebo deti nechodia do kostola, pretože ich rodičia tam nechodia.

Potrebuješ svoj vlastný vzťah s Bohom. Konaj svoje vlastné spasenie.