„Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ Evanjelium podľa Jána 13:35

Učeníci boli hriešnici, preto sa zaoberali tým, kto z nich je najväčší. Výsledkom takéhoto záujmu nikdy nie je nič dobré, ale svet o nich aj tak povedal: „Pozrite, ako sa milujú.“

Ani dnes nie je medzi kresťanmi všetko tak, ako by malo byť. Nie je ťažké poukázať na hriechy a chyby. Napriek tomu je požehnaním patriť medzi nich, pretože sa navzájom milujú.

Každá matka a otec vie, že v rodine bratov a sestier nejdú veci vždy len dobre. Môžu nastať hádky a krik, ale to neznamená, že sa niektorého člena rodiny môžu zriecť. Napriek všetkým nezhodám tam existuje vzájomná láska.

To isté platí pre tých, ktorí patria Hospodinovi. Putá, ktoré nás spájajú, sú silnejšie ako všetko napätie a nezhody.

Láska nekričí hlasno. Neupozorňuje na seba, pretože nie je sebecká. Najlepšie je, ak žije v tajnosti. Napriek tomu nemôže byť dlho skrytá. Stretávame sa s takou vernosťou u bratov kresťanov, že nás to zahanbuje. Zároveň cítime, že je to Božia milosť, že smieme byť medzi tými, ktorí sú jedno s Ježišom.

Dbajme na to, aby sme sa nezamerali na nedostatky toho druhého. Namiesto toho sa starajme o to, čo je najdôležitejšie. Nebuďme veľkí vo vlastných očiach, lebo neuznáme, že potrebujeme jeden druhého. Sme údmi toho istého tela. Takto si navzájom slúžime, každý tým darom milosti, ktorý prijal od Boha.

Satan chce rozdúchať rozbroje, ale odolajme mu. Považujme sa navzájom za bratov a sestry, ktorí sú ukrytí v Kristovom rúchu spásy. Navzájom si ďakujme a uvažujme, čím by sme boli, keby sme nemali ostatných.

Hlavne buďme zjednotení v Kristovej láske! On nás miloval ako prvý.