„Krkavce mu prinášali chlieb a mäso ráno i večer, a z potoka pil.“ 1. kniha kráľov 17:6

Boh tu koná zvláštne. Prečo nenechal anjelov, aby sa o Eliáša postarali, keď vo svojej osamelosti sedával pri potoku Kerít? Či nie sú všetci anjeli služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú zdediť spásu? A čo keby tak Eliáša navštívili anjeli! Mohlo ho to posilniť tak, ako anjel pomohol Ježišovi v Getsemane.

Teraz sa však Boží zásah zakladal na tom, že sa krkavce správali nanajvýš nezvyčajne.

Všimni si to. Je to napísané nám na poučenie.

Nemáš predpisovať Bohu, ako ti má pomôcť. Ani nemáš uvažovať o tom, aké má Boh možnosti. Jeho myšlienky a plány sú často zvláštne a s tebou o nich nediskutuje. Jeho spôsob pomoci je súčasťou Jeho dlhodobého plánu.

Ani sa nemáš pýtať, prečo Boh tak zasiahol. Môžeš vynakladať veľa úsilia na to, aby si pochopil Boží zámer. Nerob to. Drž sa Božieho slova a ži svoj život s Ježišom. Neumáraj sa tým, čo Hospodin neodhalil. Namiesto toho sa od Eliáša nauč, že Boh niekedy posiela svojim deťom „krkavčiu pomoc“.

„Krkavčia pomoc“ je napríklad, keď necháva malé bezvýznamné stvorenia či okolnosti slúžiť svojmu plánu vo svojej bezhraničnej starostlivosti o teba. Máš sa tiež naučiť, že Boh neposiela celú pomoc naraz. Krkavce prišli ráno aj večer. My chceme mať bohatú pomoc. Ak ju dostaneme, ľahko sa odkloníme od neustálej závislosti na Bohu. Preto nám vopred nedáva, čo potrebujeme, ale dostávame dosť podľa potreby na každý deň.

Nie je vždy ľahké byť vďačný za to, ako nám Boh pomáha. Ale keď pomoc prijmeme, pre Božie dieťa je to vždy požehnaním. Vtedy si ako dieťa, ktoré s dôverou vkladá ruku do otcovej alebo maminej ruky s pokojnou istotou, že oni vedia, čo je najlepšie.