„Zjavil som Tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Boli Tvoji a mne si ich dal, a zachovali Tvoje slovo. Teraz poznali, že od Teba je všetko, čokoľvek si mi dal; lebo slová, ktoré si mi dal, dal som im, a oni ich prijali a poznali vpravde, že som od Teba vyšiel, a uverili, že si ma Ty poslal.“ Evanjelium podľa Jána 17:6-8

Ako sa to deje, že Boží Svätý Duch zjavuje ľudskému srdcu to, kým Pán Ježiš je, a čo v Ňom máme?

Pán Ježiš na to odpovedá vo svojej arcipastierskej modlitbe. Prvá vec, ktorú by sme si mali všimnúť je, že Pán Ježiš zjavil Božie meno tým, ktorí k Nemu prišli. Učeníci prichádzajú k Pánovi Ježišovi spôsobom, ako sa o tom hovorí v evanjeliu podľa Jána: „Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne, a kto prichádza ku mne, nevyhodím ho.“ (J 6:37) Všetkým, ktorí k Nemu takto prichádzajú, zjavuje On Božie meno. Kde? Vo vlastnej osobe! To vidíme ďalej v Ježišovej modlitbe, kde Pán Ježiš hovorí, že Boh Mu dal svoje meno. Vidieť Božie meno je to isté, ako vidieť Pána Ježiša.

Ďalej Pán Ježiš hovorí o svojich učeníkoch: „a zachovali Tvoje slovo.“ To neznamená, že spĺňali cieľ podľa zákona, že boli takí, akých Boh ľudí chce mať. Boli podobne málo oslobodení od hriechu ako sme my. To sa napokon aj ukázalo v ten istý večer. To, že zachovávali Božie Slovo, znamená, že si strážili Božie Slovo tak, ako keď človek dáva pozor na niečo, lebo sa bojí, že by to mohol stratiť. Výraz, ktorý je preložený ako zachovávali je ten istý, aký sa používal vo význame uchovávania cenností. To, čo Pán Ježiš hlásal o sebe a o svojom pôsobení, to malo pre nich tú najväčšiu hodnotu. To si museli veľmi strážiť.

A napokon Pán Ježiš hovorí: „Slová, ktoré si mi dal, dal som im, a oni ich prijali.“ Skrze toto učeníci zažili, kým Pán Ježiš je, a že je to Otec, ktorý Ho poslal. Skrze tie isté slová to môžeme zažiť aj my!