„Lebo litera zabíja, ale duch oživuje.“ Druhý list apoštola Pavla Korintským 3:6

Tento verš býva často pochopený zle a veľmi nebezpečným spôsobom. Niektorí ľudia sa domnievajú, že slová Biblie sa nesmú chápať doslovne, pretože to zabíja.

Dôležité je nájsť ducha, skutočný význam, ktorý sa skrýva za slovami, a nie bazírovať na ich presnom znení.

Ale kde nájdeme ducha a skutočný význam skrytý za slovami?

Biblia je inšpirovaná Svätým Duchom. Kde je táto inšpirácia vyjadrená?

V slovách. Môžeme použiť ilustráciu. Umelecká inšpirácia v básni je vyjadrená slovami. Ak zmeníme slová, inšpirácia je stratená.

Podobné je to so skutočným významom, ktoré slová skrývajú. Ten je vyjadrený práve znením slov.

Bohatý muž odkázal v testamente miliónovú sumu na dobročinné účely. V jednom bode vznikli okolo jeho poslednej vôle nejasnosti. V novinách napísali: Hľadá sa pravé znenie testamentu, aby bolo jasné, aká bolo vôľa zomretého.

A to je práve to. Ak máme nájsť ducha za slovami, musíme skúmať ich pravé znenie.

Čo to znamená, že litera zabíja?

Litera je zákon. Jednoducho povedané, desať Božích prikázaní bolo označovaných za literu, pretože Druhá kniha Mojžišova rozpráva o tom, že Boh napísal litery svojím prstom na dve dosky zákona.

Zákon má službu smrti a službu odsúdenia. (2K 3:7.9)

Duch vyjadruje Pána a celú službu evanjelia. (2K 3:17)

„Lebo litera zabíja, ale duch oživuje“ – tu je teda zosumarizované vyjadrenie dvojitého pôsobenia Božieho Slova. Slovo je dané, aby zabíjalo, ale aj aby oživovalo.