„Vtedy ustanovil si dvanástich, aby boli s Ním, poslal ich kázať“ Mk 3:14

Nedávno som pozeral film z môjho detstva o vojenskom úradníkovi, ktorý hľadal väzňov na špeciálnu úlohu. Táto skupina sa volala „špinavá dvanástka“.

Dvanásť apoštolov, ktorých povolal Ježiš, nebola špinavá dvanástka, boli to obyčajní ľudia. Mohli by sme ich nazvať aj problematickí zamestnanci. Ale Ježiš si starostlivo každého z nich sám vybral a nemohli sa od seba viac odlišovať.

Keď sa na nich v Písme pozeráme, môžu sa nám zdať známi. Možno sú ako naši príbuzní. Niet pochýb, títo apoštoli boli rôznorodá cháska.

V evanjeliách čítame o niekoľkých príležitostiach, keď Ježiš vzal so sebou zvlášť Petra, Jakuba a Jána. Napríklad s Ním boli pri premenení. Vieme, že ich zobral, keď išiel vzkriesiť Jairovu dcéru z mŕtvych a keď sa išiel modliť v Getsemanskej záhrade.

Brával Ježiš týchto troch so sebou preto, že boli elitou? Mám odlišnú teóriu. Možno bolo dôvodom, prečo ich držal pri sebe bližšie než ostatných, to, že ich chcel mať na očiach.

Jedného dňa Ježiš vyjavil Petrovi, že bude pre svoju vieru umučený. Peter sa okamžite otočil na Jána a povedal: „a čo bude s týmto?“ (J 21:21)

Potom mu Ježiš prekvapivo odpovedal: „Ak ho chcem ponechať, dokiaľ neprídem, čo ťa do toho? Ty ma nasleduj!“ (verš 22)

Možno si sa díval na život niekoho iného a povedal si: „Pane, prečo je viac požehnaný ako ja? Prečo ma postihla táto tragédia? Prečo sa dejú tieto veci?“

Tu je Kristova odpoveď pre teba: „Čo ťa do toho? Ty ma len nasleduj.“