“Potom jedenásti učeníci šli do Galiley na vrch, kam im bol rozkázal Ježiš, a keď Ho uzreli, poklonili sa Mu; niektorí však pochybovali.” Evanjelium podľa Matúša 28:16-17

Pán Ježiš povedal svojim učeníkom, že musí trpieť a zomrieť. Dohodol sa s nimi zároveň na tom, že sa po vzkriesení stretnú, že ich predíde do Galiley a oni tam mali k Nemu prísť.

Z toho, čo im Pán Ježiš povedal, že sa s Ním musí stať, boli učeníci takí smutní, že si takmer nevšimli Jeho sľub.

Keď Pána Ježiša v Getsemane zatkli, učeníci utiekli. Boli ako rozohnané ovce. Ale na veľkonočnú nedeľu sa deje udalosť, ktorá im pripomína Ježišov sľub.

Skrze ženy, ktoré prichádzajú od Ježišovho hrobu, dostávajú od anjelov správu, že Pán Ježiš vstal z hrobu a predchádza ich do Galiley. Tam Ho uvidia, ako On povedal.

Jedenásti sa ihneď pohli. Vedeli, kde sa nachádza miesto, kde sa majú stretnúť s Pánom Ježišom. Keď tam prišli, stretli Ho živého. Padli na kolená a vzývali Ho.

Niektorí pochybovali. To ukazuje, ako pravdivo Božie Slovo rozpráva. Niektorí verili len ťažko. Je to naozaj On? Bola to až príliš dobrá správa na to, aby jej len tak ľahko verili. Ale aj tí, ktorí pochybovali, stretli Pána Ježiša a On im rozprával svoje Slovo.

Na miestach, ktoré Pán Ježiš ustanovil na stretnutie, sa oplatí s Ním stretnúť. On je prítomný všade, kde sa uctieva Jeho meno.

S týmto počítajme, keď ideme na rozličné stretnutia a služby Božie. Keď sa stretávame okolo Božieho Slova a vzývame Pánovo meno, tam je prítomný Pán Ježiš a nechá sa nájsť tomu, kto Ho hľadá.

Pán Ježiš dal cenné zasľúbenie aj tomu najmenšiemu spoločenstvu. Kde sa dvaja, či traja stretávajú v Jeho mene, tam je On medzi nimi prítomný.

Prísť tam, kde nás Pán Ježiš pozýva… nemala by to byť pre nás srdcová záležitosť?