“Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.” Evanjelium podľa Matúša 6:6

Pán Ježiš nám radí, ako sa máme modliť. Jeho rada je hodná nasledovania. Keď sa modlíme, máme vojsť do svojej komôrky. Znamená to miesto, kde nás nevidí nijaký človek a kde sme sami s Bohom. Máme byť ukrytí pred ostatnými ľuďmi a máme za sebou zatvoriť dvere, aby nás nikto nevyrušoval.

Pán Ježiš nás prosí, aby sme konali tak, ako koná On sám. Často išiel do ústrania, preč od ľudí, preč od učeníkov, aby bol sám s Bohom na modlitbách. Robieval to hlavne skoro ráno. A niekedy sa stalo, že sa modlil celú noc.

Pán Ježiš je v tomto smere naším príkladom, aj keď sa s Ním nemôžeme porovnávať. Božie Slovo hovorí: “Čuj, Hospodine, hlas môj zrána;, zrána Ti robím prípravy a vyčkávam.” (Ž 5:4) “Zrána” v pôvodnom texte znamená pred prvou hodinou – teda pred šiestou.

Tieto slová vystihujú hlavne Pána Ježiša. Ale sú to slová aj pre nás. Aj keď sa nebudeme každý deň modliť pred šiestou ráno, máme v skorom čase položiť všetky naše veci pred Pána a očakávať na Neho.

Je veľmi znepokojujúce, že je tak málo kresťanov, ktorí cítia potrebu začať svoj nový deň v komôrke pred Pánom. Hovoria, že nemajú čas. Nie, človek si na to musí nájsť čas. Ten, kto si nachádza čas, dostáva čas nielen na modlitbu, ale aj na mnoho iných vecí. Čas sa stane priateľom toho, kto využíva možnosť komôrky. Ale pre toho, kto na to čas nemá, dni ubiehajú rýchlo, sú krátke a prázdne.

Nasleduj Ježišovu výzvu k modleniu sa vo svojej komôrke! Nie je to povinnosť. Je to výsada, ktorú ti dáva!