„Keď s Abrahámom dohovoril, Hospodin odišiel a Abrahám sa vrátil na miesto svojho pobytu.“ 1. kniha Mojžišova 18:33

Abrahám sa modlil k Bohu. S veľkou odvahou znova a znova znižoval počet spravodlivých ľudí, ktorí museli byť v Sodome, aby bolo mesto zachránené. Skončil pri desiatich.

Mohli by sme si myslieť, že po tejto modlitbe Abrahám skončil rozhovor s Bohom, ale Slovo hovorí, že Boh skončil s Abrahámom.

V podstate to nie my hovoríme v skutočnej modlitbe, ale Boh. Tajomstvom modlitby je Duch modlitby, ktorý nás vedie.

To nie Abrahámova myšlienka ho zastavila na čísle desať. Nevedel o tom, ale bolo to Božie číslo. Keby tam bolo desať spravodlivých, Boh by mesto ušetril. Ale nebolo ich tam toľko. Preto spustil sírový a ohnivý dážď z neba.

Boh má dôverné spoločenstvo s tými, ktorí Ho milujú. Chce ich vtiahnuť do svojho spôsobu myslenia. Nevieme, ako sa máme správne modliť, ale sám Duch sa prihovára za nás. Keď sa modlíš, Boží Duch ovplyvňuje tvoju myseľ a myšlienky. Preto je dôležité byť pozorný a žiadať o všetko, čo ti Jeho Duch pripomenie.

Veľa kresťanov odkladá modlitbu a potom zabudnú, čo mali priniesť pred Boha. Môžeš sa k Nemu modliť v každom čase a kdekoľvek. Neodkladaj to. Vyšli modlitbu alebo povzdych k Hospodinovi, keď ti to pripomenie.

Ježišovi učeníci mali dostatok pokory, aby šli k Ježišovi a prosili Ho, aby ich naučil modliť sa. My to tiež musíme urobiť. Môžeme prísť k Pánovi so všetkým, čo nás ťaží na srdci. Máme prísť smelo. Zároveň nás Hospodin musí vziať za ruku a viesť do sveta modlitby.

Modliť sa učíme tvárou v tvár živému Bohu. Môžeme byť odvážni tak ako Abrahám. Nepostupujeme v našom mene, ale v Božom. Duch Pánov hovorí skrze nás a Boh počuje našu modlitbu.