NAHLAS |aktuality.sk

Kaliňákova Kukurica, falošné múry i namaľované živé ploty. Odposluchy na FPU, eurofondové mafie a zastrašovanie akejkoľvek kritiky. “Povedali si, že Slovensko je ich eseročka a štátny rozpočet je ich pokladnička. Fico je pohrobok socializmu, ktorý si stotožnil štát so sebou samým, hovorí o vládnej moci šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Odtrhla sa moc už úplne od reality, prečo jej to tolerujeme a kde spí alternatíva?

„Do normálu sa vrátime ihneď, ako si stanovíme, čo je vlastne normálne,“ napísal svojho času autor Stopárovho sprievodcu galaxiou Douglas Adams. Galaxiu tej naše - slovenskej normálnosti, kde sa nenormálnosť stáva prakticky novým dennodenným normálom tak trafil celkom presne.

Na dnešnom Slovensku sa stáva normálom, že zatiaľ čo sa pacienti varia v neklimatizovanch nemocniciach, Róbert Kaliňák sa chváli miliónovým luxusom v ikonickej Kukurici. Normálom je i to, že sa premiér Fico chváli výstavbou nemocníc, ktoré z Plánu obnovy vybavili predchádzajúce vlády, ktoré však on sám dnes nazýva opozičnými deckami či bláznami.

Znormalizoval sa i prerod bývalého bojovníka proti finančným skupinám na nemého pozorovateľa monopolizácie na trhu zdravotného poistenia a jeho - na všetky štyri svetové strany rozkročená, vláda chce aby závlahy pre našich poľnohospodárov stavali cez PPP projekty arabskí šejkovia.

No a tento nový normál už zrejme nevyruší ani šokujúce vyhlásenie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, podľa ktorého sa na Slovensku usídlili eurofondové mafie.

No je účtovnícka alchýmia, ktorú pre Ivana Korčoka - a jeho peňaženku, pripravilo Progresívne Slovensko skutočne tou dôveryhodnou a zmysluplnou alternatívou, ktorá túto ťažko skúšanú krajinu opäť vráti do skutočného a reálneho normálu? Témy dnešného podcastu so šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdym.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ukázali sme, že tá “blbá nálada” sa dá prekonať a za vhodných podmienok, pri dobrej moderácií diskusie a s úprimným i dôverným prístupom k sebe samým, sa dokážeme rozprávať aj o zložitých či kontroverzných témach, hovorí o výsledkoch projektu Fórum Slovensko šéf občianskeho združenia DEMDIS Michal Horský. Podľa neho je polarizovanosť slovenskej spoločnosti neraz umelo živená no nie je to finálny stav, na ktorý sme osudovo odsúdení a s ktorým sa nedá nič robiť. Sme opraviteľná krajiny, dodáva Horský.

Otvoríte si sociálne siete a máte pocit, že na Slovensku vypukla minimálne občianska vojna. Každý na každého kričí alebo nadáva, nik nepočúva a lži sa na nás valia ako z pretrhnutej priehrady. Politici verejnosť bičujú zástupmi vykonštruovaných a celkom nezmyselných kultúrno hodnotových vojen, vyrábajú stále nových nepriateľov Slovenska či rovno celého ľudstva no a do toho všetkého si permanentne vymýšľajú. Niet divu, že sa cítime frustrovaní, neraz vydesení alebo apatický a máme pocit, že našim kľúčovým problémom nie sú problémy samotné ale - je to vraj samotná polarizácia.

Lenže, čo ak je to len ilúzia a neustále vnucovaná snaha zmanipulovať tú skutočnú - a možno oveľa prívetivejšiu realitu? Môj dnešný hosť tvrdí, že pod nánosom hnevu sa Slováci v skutočnosti zhodujú oveľa viac, než si myslíme. Veď, predstavte si, že posadíte do jednej miestnosti päťdesiatich náhodných ľudí – od voličov radikálneho extrému až po mestských liberálov, no a namiesto zúrivej hádky z toho vzniknú dohody a návrhy s ktorými je väčšina spokojná. Znie to ako sci-fi? Michal Horský a jeho občianske združenie Demdis však presne toto urobili. Ako teda vyzerá snaha o participatívnu demokraciu a ako sa hľadá konsenzus a dohoda na racionálnych riešeniach i v prípade tých najpálčivejších a najkontroverznejších problémov? A ako napraviť ten náš pokrivený politicky svet, ktorý sa už celkom odtrhol od reality a vtiahnuť do neho opäť nás, občanov a voličov? A ako vybudovať odolnú spoločnosť s dôverou v štát, jeho inštitúcie tak, aby sme boli pripravení na krízy, nach už prídu odkiaľkoľvek? To sú témy dnešných Aktualít Nahlas.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Predseda NKÚ hovorí o eurofondových mafiách pravdu, v pozadí je to ešte horšie. Minister pôdohospodárstva - ktorý to popiera, účelovo obhajuje zlodejiny. Richard Takáč o ničom nerozhoduje, je to pešiak na šachovnici a skutočné riadiace centrá smerujú k oligarchií v pozadí. Tvrdí to bývalý šéf Pôdohospodárskej agentúry Jaroslav Jánoš. Podľa neho treba pôdohospodárske eurofondy čím skôr stopnúť. Nemyslím si, že gazdovia chcú aby sa z nich stavali bödörovské Fafokany, dodáva sa Jánoš.

Na Slovensku sa udomácnila eurofondová mafia, vyhlásil pred necelým mesiacom predseda Najvyššieho kontrolného úradu. V až šokujúco otvorenom rozhovore pre Aktuality ďalej povedal, že Slovensko sa stalo doslova “Klondajkom” pre lobistov a záujmové skupiny parazitujúce na eurofondoch, ktoré sa usadili v okolí ústredných štátnych orgánov. Nedialo by sa to, keby vláda nerezignovala, dodal Ľubomír Andrassy. Tento rozhovor vyvolal veľký ohlas a dokonca zmobilizoval rezort pôdohospodárstva k mimoriadnej tlačovej konferencií, na ktorej minister Takáč slová šéfa NKÚ razantne odmietol, označil ich za spolitizované klamstvá a podpredseda parlamentu Tibor Gašpar dokonca chce Ľubomíra Andrassyho pozvať na akýsi parlamentný výsluch.

Európska komisia pritom nedávno ministra pôdohospodárstva vyzvala aby Pôdohospodárskej platobnej agentúre pozastavil akreditáciu, inak môžu byť stovky miliónov našich poľnohospodárskych eurodotácií vo vážnom ohrození. I v tomto prípade Richard Takáč problém bagatelizuje, kritiku odmieta a s komisiou chce tak nejak nezáväzne diskutovať. PPAčka sa pritom už dávnejšie “preslávila” známou kauzou Dobytkár, ktorú samotný sudca označil za “megastroj korupcie” a na dôveryhodnosti jej rozhodne nepridávajú ani vŕšiace sa kauzy v takzvanej Penziónovej výzve, kde dnes viacero prípadov riešia už aj orgány činné v trestnom konaní či Európska prokuratúra.

Má predseda NKÚ pravdu a ovládli miliardy z eurofondov naše domáce eurofondové mafie? A ak áno, prečo to minister pôdohospodárstva kryje a zľahčuje ešte aj hrozbu stopky pre poľnohospodárske eurodotácie? Dokedy ešte bude mať s tými všakovakými Fafokanmi Brusel trpezlivosť? No a dá sa PPAčka ešte vôbec opraviť alebo ju treba celú zrušiť a postaviť úplne odznova? A o čom je to kauza “Dobytkár 2“? Témy dnešných Aktualít Nahlas, s bývalým riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry Jaroslavom Jánošom.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vyššie dane i odvody, nové dane ako i vyššie poplatky. To všetko za miliardy a napriek tomu je stav verejných financií stále v pásme vážneho ohrozenia. Napriek trom konsolidačným balíčkom ministra Kamenického sa vláde rozpočtový deficit krotiť nedarí a pred Gréckou cestou varuje už dokonca aj Národná banka Slovenska.

Konsolidačné opatrenia nepriniesli očakávaný efekt. Z plánovaných príjmov sa podarilo vybrať len približne 80 % no napriek potrebe šetriť výdavky štátu ďalej rástli , píše vo svojej správe k Štátnemu záverečnému účtu Najvyšší kontrolný úrad.

„Pre vládu bude nevyhnutné zamerať sa viac na efektívnosť výdavkov, transparentnosť a šetrenie na vlastnej prevádzke štátu,” odkazuje kabinetu Roberta Fica NKÚ. To je téma dnešných Aktualít Nahlas s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym.

Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenská politika už akoby celkom rezignovala na spravovanie štátu. Namiesto riešenia bazálneho metabolizmu krajiny – teda rozpadávajúceho sa zdravotníctva, nefunkčného školstva či chýbajúcej a hlboko podfinancovanej infraštruktúry, vláda ponúka občanom iba donekonečna sa opakujúci kolovrátok zástupných tém, lacné cirkusové vystúpenia do seba zahľadených politikov a permanentné živenie strachu a neustále hrotenie okamžitých emócií.

Štát sa tak zmenil na fabriku na nepriateľov, kde sa namiesto reálnych výsledkov predávajú emócia, viralita a politika „na prvú signálnu“. No a azda jedným z najväčších terčov politickej nomenklatúry sa stávajú tí, ktorí celý tento aparát držia nad vodou – ľudia, ktorí poctivo pracujú a tvoria hodnoty. „Sme v studenej vojne s vlastnou krajinou – a ona s nami. Tí, čo skutočne tvoria a makajú, to robia nie vďaka, ale napriek vlastnému štátu.“ hovorí Imrich Kovaľ.

Podnikanie na Slovensku sa podľa neho zmenilo na festival ľudí tancujúcich na samej hrane prežitia alebo tých, ktorí zo štátu luxusne žijú. Na jednej strane vidíme absurdné likvidačné pokuty za chýbajúce mäkčene na pokladničných blokoch či chýbajúce klimatizácie v rozhorúčených nemocniciach, na strane druhej nemožno nevidieť až cynicko-bezohľadný papalášizmus, luxus a aroganciu moci.

Štát nevníma podnikateľov ako partnerov a živiteľov, ale ako podozrivých, ktorých treba neustále kontrolovať, šikanovať a žmýkať. Pokiaľ sa vládne prostredníctvom biznis modelu poháňaného nenávisťou, niet sa čo diviť, že najschopnejší ľudia balia firmy, odchádzajú za hranice a rezignujú na veci verejné, myslí si šéf firmy Merineo.

Keď viete, že zajtrajšok bude ťažký tak si dnešok chcete užiť. Politika sa tak stala únikom pred realitou a formou zábavy. Žijeme dobu "hrotu," teda hrotíme to, emócie, prežívanie. A rezignovali sme na riešenie bazálneho metabolizmu krajiny.

Vraciame sa k mentalite pánov a poddaných, ku generačne overeným modelom ešte z komunizmu, ale komunisti - na rozdiel od týchto tu, aspoň mali rozum a vedeli, že nemôžu naštvať. svojich poddaných, z ktorých žili, dodáva Kovaľ.

Podľa neho to však nie je primárne iba o samotnej politike, ale predovšetkým je to o našej neochote chcieť od štátu viac a verejne sa preto i angažovať. Preto je potrebná zmena objednávky, teda toho, čo od politiky my - ako občania, vlastne očakávame.

„Všetci riešia veľkú politiku, ale nikto neotvára novú objednávku od voličov. Vo svete nekonečných možností si generačne opakovane vyberáme vodcov so silnou rukou. Našou achilovkou je poddanská mentalita a potreba silnej ruky.“

Slovensko však nie je stratená krajina a nie je ani krajinou “beyond repair,” teda neopraviteľnou krajinou. Našou obrovskou devízou je naša až neuveriteľná schopnosť adaptability. Ide teraz o to, ako ju využijeme, prízvukuje Kovaľ a odkazuje, že práve teraz žijeme osudový zápas o budúcnosť tejto krajiny.

Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Rieky majú rekordne nízke hladiny a niektoré potoky už vyschli. V Dunaji je najmenej vody v porovnaní s ktorýmkoľvek júlom od konca 19. storočia. Čo to spôsobí? V Maďarsku aj Rumunsku musia vypnúť jadrové elektrárne. Odborníci preto žiadajú ľudí, aby si aktuálne nenapúšťali bazény. Polievanie je menší problém.

Problém s pitnou vodou Slovensko zatiaľ nemá vďaka veľkým zásobám pod Žitným ostrovom. Komplikácie však môžu nastať v niektorých obciach, kde vyschol prameň alebo potok. SHMÚ už vo štvrtok evidoval tri vyschnuté potoky.

Hostkou dnešného videopodcastu Aktuality Nahlas je Zuzana Danáčová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Moderuje Peter Hanák.

Extrémna vlna horúčav ukázala reálny stav slovenských nemocníc. Kým pacienti mali v izbách vysoké teploty a nosili si vlastné ventilátory, minister Kamil Šaško vyhlásil, že klimatizácie nemajú prednosť pred obstaraním napríklad CT prístrojov.

Mlčaniu štátu sa však mnohí ľudia nedokázali prizerať, a preto prevzali iniciatívu do vlastných rúk. Informovali sme o tom, že malá rodinná firma počas víkendu na vlastné náklady oblepila špeciálnymi fóliami celé oddelenie ružinovskej nemocnice, kde pacienti mali na izbách viac ako 42 stupňov Celzia, či o tom, že tri aktivistky sa rozhodli vyzbierať 380-tisíc eur na klimatizácie pre viaceré nemocnice.

Po vlne kritiky ale aj solidarity pre nemocnice sa včera minister zdravotníctva za svoj výrok ospravedlnil a sľúbil nemocniciam 250 klimatizácií.

Prečo by klimatizácia v nemocnici nemala byť nadštandardom a čo odhaľuje iniciatíva občanov, ktorí sa rozhodli nemocniciam pomôcť?

Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

V časoch pred pandémiou, keď sa slovenskej ekonomike darilo, hľadali na našom trhu práce uplatnenie najmä Ukrajinci. Tí aj naďalej tvoria zhruba tretinu všetkých zamestnancov zo zahraničia. Za posledné dva či tri roky sa k nim však približujú ďalšie dve skupiny ľudí: pracovníci z juhovýchodnej Ázie a z bývalých sovietskych štátov.

Aký vplyv má príliv pracovníkov z cudziny na našu životnú úroveň, priblíži vo videopodcaste Aktuality Nahlas Michal Páleník, analytik Inštitútu zamestnanosti. „Štatistiky ukazujú, že vysokoškolsky vzdelaných ľudí prichádza minimum,“ hovorí odborník. Väčšinou sú to muži so stredoškolským vzdelaním, ktorí si prídu na pár rokov zarobiť.

„Až na niekoľko tínedžerov v Bratislave pracovní migranti obvykle nekonkurujú domácim pracovníkom,“ myslí si odborník. Cestu k trvalému pobytu majú ľudia z ďalekých krajín omnoho viac zarúbanú ako napríklad v Česku.

„Čo by lákalo človeka z Indie zostať na Slovensku, keď tu nemáme ani jedno kriketové ihrisko?“ pýta sa Páleník.

Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

Klimatológ Pavol Faško zo SHMÚ varuje pred detskými ihriskami. Podľa neho ide v horúčavách o rozpálené plochy, pričom deti sú blízko zeme a počas tepla sú zraniteľnejšie. Najlepšie je podľa neho zdržiavať sa v prírode pod stromami, kde môže byť aj o desať stupňov chladnejšie.

Aktuálna vlna tepla podľa neho ide z Afriky a už sa prejavila vo Francúzsku a Španielsku, kde sme sledovali požiare. Jednoznačne pritom ide o dôsledok komplexnej klimatickej zmeny.

S horúčavami prichádza aj sucho a preto môžeme opäť očakávať aj výpadky vody. Odporúča sa preto používať ju len na pitie. Sú tak ohrozené aj záhrady a mali by sme paradoxne počas horúčav menej napúšťať bazény?

Počas poslednej vlny horúčav sa veľa ľudí utopilo. V rámci prevencie treba dodržiavať niekoľko zásad, napríklad neskákať z teplého vzduchu do studenej vody, ale vchádzať do nej vždy postupne.

Hosťom dnešného podcastu Aktuality Nahlas je Pavol Faško z SHMÚ. Podcast pripravil Peter Hanák.

Šesť bytov v okolí Banskej Bystrice a najnovšie luxusná vila v Bulharsku. Takto vyzerá majetok šéfa Ľudovej strany Naše Slovensko a bývalého poslanca Mariana Kotlebu. Aktuality.sk zistili, že Kotleba má v prímorskom rezorte utajenú nehnuteľnosť.

Oficiálne za vilu s bazénom zaplatil 35-tisíc eur, hoci trhové ceny v tomto rezorte presahujú sumu 200-tisíc eur. Keď ku bulharskej vile pripočítame ešte šesť ďalších bytov na Slovensku, Marian Kotleba dnes vlastní majetok v hodnote približne 1 milión eur.

Odkiaľ vzal bývalý predseda Banskobystrického samosprávneho kraja toľko peňazí? A mohol si vôbec na nehnuteľnosti sám zarobiť? Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s politickým redaktorom Aktuality.sk Tomášom Kyseľom.