„Preto ak je niekto v Kristu, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli a hľa, nastali nové.“ Druhý list apoštola Pavla Korintským 5:17

Nie je možné byť kresťanom na základe našich prirodzených schopností a predpokladov.

Viera, ktorú majú mnohí ľudia, že Boh nám má svojou mocou pomôcť, aby sme boli takí, akých nás On chce mať, je úplne falošná. Je v úplnom protiklade so všetkým, čo nám hovorí Božie Slovo.

Znie to pekne, keď človek hovorí: My nedokážeme nič vlastnou silou, ale keď nám Boh dá silu, vtedy sa to podarí.

Toto je však najnebezpečnejšia forma samospravodlivosti. Práve tu sa ’pošmykli’ farizeji. Učili, že človek nemôže žiť podľa zákona sám zo seba, ale len z Božej sily. Ale ak Boh dá silu, môžu žiť podľa toho, ako to Boh požaduje.

Ale ten, kto je z pravdy, vie, že nie je súci na to, aby bol kresťanom. Je to jeho obrovské zneistenie. Ale práve takáto skúsenosť je aj jeho záchranou.

Vtedy je prístupný evanjeliu. V ňom nám Boh hovorí, že Pán Ježiš sa stal našou spravodlivosťou pred Bohom. V Ňom sme nové stvorenia. To, čím sme v sebe, to Boh zavrhol. Použil zástupcu, svojho jediného Syna. V Ňom totiž Boh zmieril svet so sebou, a nepočíta nám naše priestupky.

Od toho okamihu sa musí človek vzdať seba a utiekať sa k Pánovi Ježišovi. Od toho okamihu prislúcha Pánovi Ježišovi. Boh umiestnil takého človeka v Pánovi Ježišovi.

Vtedy sa stáva novým stvorením! Všetko sa stáva novým!