„Ja, ja zotieram tvoje priestupky kvôli sebe samému, a na tvoje hriechy nebudem spomínať.“ Izaiáš 43:25

Kto je z pravdy, nie je mu len tak ľahko uveriť v odpustenie hriechov.

Je to akoby človek stál sám sebe v ceste. Kamkoľvek sa obzrie a obráti, stále nachádza pri sebe zlo. Jedna vec je, že človek má veľa hriechov, ale najhoršie je, keď sa uprostred svojho hriechu cíti taký chladný a mŕtvy, že nemá vôľu a nemá silu na to, aby sa vzchopil.

Mám odpustenie hriechov, keď nedokážem ľutovať tak, ako by som mal? Môžem veriť, keď som taký chladný a povrchný?

Môžem veriť v odpustenie hriechov, keď nedokážem brať veci tak vážne, akoby som mal?

Celý čas hovorí človek: ja, ja – stále je s týmto ’ja’ niečo zlé.

Vtedy je úžasné vidieť, že aj Boh opakuje svoje ja a hovorí: Ja, ja – kvôli mne.

Keď hovoríš, že si chladný a povrchný, Boh odpovedá: To je pravda. Ale Ja, ja ťa milujem. Ja zotieram tvoje priestupky.

Ty hovoríš: Ja neviem ani ľutovať tak, ako mám. Boh odpovedá: To je pravda. Neľutuješ tak, akoby si mal, ale ja som ľutoval za teba v Getsemane, ja som to zotrel.

Keď hovoríš: Ja ani nedokážem vykonať to, čo by som mal, Boh hovorí: Ale Ja som vykonal,ty si môj. Nie vďaka tebe, ale vďaka môjmu konaniu som zotrel tvoje hriechy.

Preto sa pozri na Pánovo uistenie a spoľahni sa naň, viac než všetky námietky, ktoré vychádzajú z tvojho srdca!

Ten, kto ti dáva zasľúbenie, je verný! Jemu môžeš veriť!