„Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru.“ List Židom 13:7

Je dobré zastaviť sa a zvážiť, ako sa darilo iným. Je poučné vidieť spojenie medzi cestou človeka a miestom, kde v živote skončil. Je totiž veľmi pravdepodobné, že ak rozsievaš to, čo rozsieval on, budeš aj žať, čo zožal on.

Ak si kresťanom už niekoľko rokov, asi poznáš niekoho, kto odpadol od viery. Často je ľahké zistiť prečo. Nechoď tou cestou, ktorou šiel on. Ani si nemysli, že malá zmena správania v živote by zabránila tomu, aby šiel nesprávne. Nech sú vlažní a odpadlíci varovným príkladom.

Sú však aj iní, ktorých musíš napodobňovať. Sú to tvoji vodcovia, ktorí vytrvali vo viere v Ježiša celý svoj život. Dejiny cirkvi spomínajú len niekoľkých z nich, ale v tvojom živote zanechali rozhodujúce stopy. Môže to byť mama, otec, učiteľ v nedeľnej škole, duchovný alebo kazateľ.

Často je to kresťan, ktorý je starší ako ty. Preto by si si mohol myslieť si, že obdobie, v ktorom žil, bolo dôvodom jeho vážnosti a postoja k duchovným otázkam. To je jeden zo spôsobov, ktorými chce nepriateľ duše zabrániť, aby si napodobňoval jeho vieru.

Musíš tiež konať svoje spasenie s bázňou a chvením. Nemôžeš spať, ani sa do Božieho kráľovstva presnívať. Duch doby ľahko strhne so sebou kresťana, ktorý nejde proti prúdu. V prvom rade musíš premýšľať o vzťahu, ktorý mali tvoji vodcovia k Božiemu slovu. Brali ho vážne. Zákon ich mohol odhaliť a súdiť. Božia milosť ich znova a znova pozdvihla. Ich nohy stáli na skale.

Možno poznáš svojich vodcov dôverne. Nie si slepý voči ich hriechom a chybám v živote. Napriek tomu nepochybuješ, že Ježiš a Jeho zmierenie boli pevným základom ich života.

Niektorí z nich prešli cestou obete. Slúžili Hospodinovi mnoho rokov v povolaní, ktoré si ľudia ani nevšimli.

Napodobňuj ich vieru. Tak dosiahneš cieľ.