„K Tebe vystieram svoje ruky; k Tebe svoju dušu ako vyprahnutú zem. Sela.“ (Ž 143:6)

Nie tak dávno som navštívil dekana jednej skvelej americkej univerzity. Pozreli sme sa von oknom z jeho kancelárie a videli stovky študentov kráčať na svoje prednášky. Opýtal som sa ho: „Čo je na tejto univerzite najväčším problémom?“ Po chvíli zamyslenia odpovedal: „Prázdnota.“ Mnoho ľudí je dnes znudených, osamelých, hľadajúcich. Môžete to vidieť v ich tvárach.

Keď raz prišla jedna študentka domov, povedala svojmu bohatému otcovi: „Otec, chcem niečo, ale neviem, čo to je.“ V súčasnosti je to pravda o mnohých ľuďoch. Chceme niečo, čo vyrieši najhlbšie problémy našich životov, ale dosiaľ sme to nenašli. Dávid vyhlásil: „Ja som to našiel. Nebudem mať nedostatku.“ Apoštol Pavol to vyjadril nasledovne: „Lebo ja som sa naučil pristať na tom, čo mám.“

Nemusíš byť sklamaný zo života, rozhadzovať rukami a kričať: „Je to zbytočné.“ Môžeš mať Boží pokoj, Božiu radosť, Božie šťastie, Božiu bezpečnosť, a tvoj život môže byť vzrušujúci.

Modlitba dňa

Pane Ježiši, Ty hasíš smäd a túžby mojej duše. Nech je pochválené Tvoje požehnané meno.