„Hoci bol Synom, tým, že trpel, naučil sa poslušnosti.“ List Židom 5:8

Mnohí si myslia, že poslušnosti sa môže učiť len neposlušný človek. Ak by to bola pravda, Ježiš by musel byť neposlušný. Nikdy však nebol. Bol poslušný rodičom a bol poslušný aj Otcovi.

Keď je kresťan v Božej škole a zažíva Jeho výchovnú ruku, prirodzene sa pýta: Čo som urobil zle?

Môže to byť legitímna otázka. Niekedy existuje spojitosť medzi skúškami a hriechmi, no neplatí to vždy.

Neposielame deti do školy preto, že spravili niečo zlé. Robíme to preto, aby sa naučili viac než vedia.

Boh chce, aby Jeho deti rástli v poslušnosti. Majú nasledovať šľapaje Jeho Syna. Utrpenie ich má vychovávať.

V utrpení človek hľadá pevnú, neotrasiteľnú pôdu, na ktorej môže zakotviť. Ježiš bol zjednotený s Božou vôľou, a to bola hviezda, ktorá Ho viedla, a Jeho pevná pôda.

Keď príde utrpenie, často máš pocit, akoby sa zem triasla. Vtedy musíš hľadať pevnú pôdu. Ten, ktorý naplnil Božiu vôľu namiesto teba, je tou pevnou pôdou.

Boh ťa najprv učí poslušnosti, ktorá sa prejavuje vierou v Ježiša. Ježiš musí byť pre tvoje srdce všetkým. Musíš sa Ho držať.

Zdá sa, akoby nás Boh skrze utrpenie ochudobňoval. Pri povrchnom skúmaní sa to tak môže zdať. Život stráca svoju hodnotu.

Avšak hlboká pravda je iná. Skrze utrpenie nás Boh učí poznávať skutočný život. Všetko na svete podlieha smrteľnosti, preto celé stvorenstvo spoločne vzdychá. Vzdychajú aj Božie deti.

Uprostred ťažkostí ťa však Boh volá, aby sa Ježiš stal tvojou silou, bohatstvom a radosťou. Má ti byť všetkým. Naučiť sa tejto poslušnosti je skutočným požehnaním.