„A tak, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.“ Prvý list apoštola Pavla Korintským 10:12

Kresťan je tu na svete stále v nebezpečenstve. Nedosiahli sme ešte cieľ. Sme spasení, aby sme boli spasení. Až keď prejdeme za hranicu, do dokonalého Božieho kráľovstva, je cieľ dosiahnutý. Až vtedy sme v istote.

Preto je nebezpečné, keď sa človek cíti isto skôr, než tam vojde. Ale v nás je potreba nájsť si formu pre náš kresťanský život, s ktorou môžeme byť spokojní. Chceme byť uspokojení svojimi zážitkami, darmi milosti, našou duchovnou výbavou. Chceme sa chváliť tým, ako nás Boh používa, zvlášť, keď zažívame výnimočné veci. Napríklad keď Pán niekoho skrze našu modlitbu uzdravil.

Keď si začneme myslieť, že sme sa dostali ďalej ako ostatní kresťania, už sme na ceste k pádu. Ak sme si istí, že máme pravdu, netrvá to dlho, a spadneme do veľkej hlúposti.

„…kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.“

Toto je Pánova výstraha tým, ktorí si myslia, že stoja.

Keby sa ti prihodilo, že si spadol do hriechu a bláznovstva, pretože si si bol sebou istý, je jedna vec, ktorú potrebuješ počuť. Boh radšej chce, aby si bol zničený, a aby tvoja hlúposť a pád boli smiešne ľuďom, akoby si mal zahynúť naveky!

Jedna vec je padnúť. Iná je, či chceš v páde zostať. On, ktorý ťa po prvýkrát prijal, keď si k Nemu prišiel, je stále Spasiteľom hriešnikov. On ešte stála prijíma bezmocných, ešte stále vymazáva tvoje priestupky, hriechy, ktoré si spravil, aj keď si vedel, že sú hriechom. Stále je verný a rád by ti povedal:

„Ak sa Mu spreneverujeme, On zostáva verný, lebo sám seba nemôže zaprieť.“