„… Povážte, ako sa vám vodí. Sejete mnoho, a zvážate málo; jete, a nenasycujete sa; pijete, ale nemáte dosť; obliekate sa, a nezohrejete sa; kto dostáva mzdu, dáva ju do deravého mešca.“ Aggeus 1:5 — 6

Bol to ťažký čas pre Izrael. Krajina bola vyčerpaná a pre človeka nebolo ľahké vystačiť s príjmom pre celú rodinu. Ťažké podmienky viedli mnohých, aby sa ešte viac zaoberali súkromnými problémami. Každý sa zaoberal vlastným malým svetom, zatiaľ čo Boží dom bol v troskách.

Ale potom niektorí ľudia začali počúvať Hospodinovu vôľu. Rozhodli sa znovu vybudovať Jeho dom. Mnohí, ktorí ich stretli, ich asi považovali za bláznov. Ako mohli našetriť peniaze na budovanie chrámu, keď nemali dosť ani pre seba?

Ľudia viery sa však nevzdali; odvážne vyhlásili, čo im Boh pripomenul. A Boh im pomáhal. Dvadsiateho štvrtého dňa deviateho mesiaca bol položený základ Hospodinovho chrámu. Vtedy Hospodin prehlásil: „Odo dneška budem požehnávať.“

Dnes dokonca vieme, že starosť o budúcnosť môže vyčerpať našu silu a radosť. Je to, akoby naše peniaze viac nestačili. Výplatu vkladáme do deravej peňaženky.

Ako potom môžeme dať niečo na Božie kráľovstvo?

Takýto spôsob myslenia je nebezpečný.

Nesmieš konať tak, aby si minul Božie požehnanie. Izraelci znovu získali požehnanie, keď začali s rekonštrukciou zničeného chrámu.

Boh je verný svojmu Slovu. To, čo dáš pre Neho a Jeho kráľovstvo, ti nebude chýbať. Ani zďaleka! Boh ťa ustanovil, aby si sa staral o Jeho kráľovstvo. Keď to robíš, Hospodin sa postará o teba. Spôsobí, že do tvojho života bude prúdiť požehnanie. Dostaneš dostatok všetkého, aj nadbytok pre každý dobrý skutok.

Neznamená to, že sa ti odrazu začnú hrnúť peniaze. Bolo by to pre teba nebezpečné. Mnoho ľudí sa v nich utopilo. Nie, Božie požehnanie prináša to, čo si vyžaduje dlhú cestu a potom ťa robí šťastným a vďačným. Zisťuješ, že ti dal mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú. Okrem toho je tam aj niečo pre iných! Taký dobrý je Boh.