„Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa?“ R 10:14

Keď príde na to, že máme šíriť našu vieru, mnohí z nás sú veľmi nervózni. Veriaci aj neveriaci majú jedno spoločné – obe skupiny sú z evanjelia nervózne. Neveriacich znervózňuje, že im zvestujú evanjelium, a veriacich, že zvestujú evanjelium.

A predsa nám Ježiš prikazuje šíriť vieru. Nazývame to veľkým poverením. V Biblii sú jeho dve verzie. Markovo evanjelium ho podáva takto: „Potom im povedal: Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (16:15)

Matúšova verzia hovorí: „Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen.“ (Mt 28:18-20)

Kam nás teda Ježiš volá? Do sveta. Kto to má robiť? Všetci veriaci. A čo máme robiť? Máme kázať evanjelium.

Tieto slová sú adresované každému nasledovníkovi Ježiša Krista. Ale úprimne, pre niektorých kresťanov sa z veľkého poverenia stalo veľké zanedbanie.

Úlohou cirkvi nie je čakať, že svet príde. Naopak, úlohou cirkvi je ísť do sveta. Ježiš nepovedal, že celý svet by mal ísť do cirkvi, ale povedal, že cirkev má ísť do celého sveta.

Ak chceš ako kresťan rásť, musíš ísť do sveta a kázať evanjelium. Pracuješ na svojom diele, aby si naplnil veľké poverenie?