„Nepožiadaš dom svojho blížneho! Nepožiadaš ženu svojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani jeho vola, ani jeho osla, ani nič, čo patrí tvojmu blížnemu.“ Druhá kniha Mojžišova 20:17

Tak, ako sú všetky Božie príkazy zhrnuté v najväčších dvoch: v príkaze milovať Boha z celého srdca a v príkaze milovať svojho blížneho ako seba samého, tak sú aj všetky zákazy zhrnuté v dvoch „Nepožiadaš!“ (V 9. a 10. prikázaní)

Biblia hovorí o zákaze proti žiadostivosti ako o úplnom zákaze. „Lebo ani žiadosť by som nebol poznal, keby zákon nebol povedal: nepožiadaš!“ (R 7:7)

Zákaz proti žiadostivosti je to isté, ako zákaz proti náklonnosti k hriechu. Je to hriech mať chuť hrešiť. Aj keď hriech neuskutočním, stojím ako vinník pred Bohom, keď naň mám chuť.

Zákaz proti žiadostivosti žiada, aby sme boli bezhriešni. Vidíme, že Boží zákon aj príkazmi aj zákazmi požaduje bezhriešnosť. Príkazmi vyžaduje bezhriešnosť v prikázaní lásky a zákazmi v 9. a 10. prikázaní.

Toto je hlavná zvesť zákona. Za každým prikázaním je skrytá požiadavka bezhriešnosti a dokonalosti oproti Bohu. Všetky príkazy a zákazy sa majú zvestovať ľuďom. Ale majú sa zvestovať tak, aby z nich bola jasná Božia požiadavka svätosti.

Ak sú príkazy a zákazy zákona zvestované ako niečo, čo môžeme dokázať, keď sa o to naozaj pokúsime – alebo keď nám Boh dá k tomu silu – tak takýto zvestovaný zákon už nie je zákonom v jeho pôvodnom zmysle. Takéto zvestovanie vedie ľudí k oklamaniu samých seba.

Ale ak bude pre nás vo zvestovaní zákona otvorená Božia požiadavka svätosti, tak sa stane to, čo hovorí Božie Slovo: „Aby sa všetky ústa zapchali a celý svet bol vinný pred Bohom“.(R 3:19)

Vtedy uvidíme seba v Božom svetle!