„Pozrite len svoje povolanie, bratia! Nie mnohí ste múdri podľa tela, nie mnohí mocní, nie mnohí urodzení.“ (1K 1:26)

Niekedy Boh povoláva do vedúcej pozície ľudí, ktorí sa nevyhnutne v danej pozícii ocitnúť nechcú. Keď Boh povolal do vedúcej pozície Izraela Gideona, skrýval sa pred svojimi nepriateľmi Midiáncami. „Anjel Hospodinov sa mu zjavil a povedal: Hospodin je s tebou, silný hrdina!“ (Sud 6:12) Avšak, v danej chvíli sa Gideon správal tak zbabelo, ako sa len dalo.

Gideon sa v strachu ukrýval pred svojimi nepriateľmi. Napriek tomu ho Boh povolal do služby. „Ale on Mu odpovedal: Ach, Pane, čím mám vyslobodiť Izrael? Hľa, môj rod je najchatrnejší v Menaššem a ja som najmladší v dome môjho otca.“ (Sud 6:15) Inak povedané: „Som naslabší. Neobťažuj sa so mnou. Moji bratia by vedeli odviesť lepšiu prácu.“ Boh si však vybral Gideona.

Niekedy si Boh vyberá ľudí, ktorí nechcú byť vodcami, pretože si uvedomujú, že sami to nedokážu. Budú sa spoliehať na Boha namiesto toho, aby sa spoliehali na seba.

Tiež je pravda, že niekedy Boh nepovoláva ľudí, ktorí vodcami byť chcú. Možnože je to preto, že nimi chcú byť až príliš. Možno preto, že ich zámery sú nesprávne. Byť vodcom je vzácna výsada. Keď máme možnosť vidieť, že veci sa menia alebo ovplyvňovať veci či dosiahnuť niečo hodnotné, napĺňa nás to radosťou. Nie je to však nič pre slaboduchých.

Úloha vodcu ťa bude niečo stáť. Ak si vodcom, akýmkoľvek smerom budeš ľudí viesť, budeš nepochopený, nesprávne interpretovaný, vysmievaný a kritizovaný. Niekedy sa ti dokonca budú vyhrážať smrťou. Preto sa nesnaž byť vodcom, ak ťa ním Boh nepovolal byť. Ak ťa však Boh povolal viesť, potom tak v každom prípade rob.