„Neprestajne ďakujem Bohu za vás…“ 1. list Korintským 1:4

Zbor v Korinte nebol nejakým vzorným zborom. Duchovné poznanie kresťanov bolo nedostatočné. Boli to len deti v Kristovi a neboli pripravení na tvrdý pokrm. Prevládalo u nich silné vzájomné napätie a hriech čakal na svoju chvíľu.

Pavol nezakrýva vážnosť tejto situácie. Nazýva hriech pravým menom. Kto sa nerozíde s hriechom, nebude dedičom Božieho kráľovstva.

Napriek tomu neprestajne ďakuje Bohu za korintských. Ako je to možné? Pavol ich vždy vidí ako tých, ktorí sú v Ježišovi.

Božie zhromaždenie sa skladá z hriešnikov. Človek môže poukázať na mnoho slabosti a hriechu, a má pravdu. Veľa vecí by malo byť inak. Preto sme povolaní zbaviť sa starého kvasu.

Zároveň musíme povedať, že to nie je náš boj proti hriechu, čo z nás robí kresťanov. Keby to tak bolo, Pavol by za Korintských neďakoval a oni by zlyhali.

Keď ďakuje, tak preto, že ich veľkonočný Baránok — Ježiš — bol zabitý. Je to On, kto očisťuje, posväcuje a zachraňuje. Nejde o náš vlastný, viac či menej úspešný boj.

Máš dôvod ďakovať Bohu, ak veríš v Ježiša. Byť kresťanom znamená byť s Ježišom. Boh ťa nikdy nevidí samotného. Jeho oči sú vždy upreté na teba. To, čo vidí, Ho napĺňa radosťou. Ježiš ťa pokrýva od hlavy po päty čistým a žiarivým odevom. Všetky hriechy a slabosti sú prikryté. Bohatstvo, ktoré je tvoje v Ježišovi, je väčšie a dôležitejšie než čokoľvek iné.

Si živým svedectvom, že Božia milosť je nesmierna. Spasený je ten malý, bezmocný a úbohý človek. Sám osebe nemá nič. Napriek tomu sú takí ľudia veľmi bohatí. Ich vlastníctvom je Ježiš, Syn nebeského Kráľa.

Preto vždy existuje dôvod, aby človek ďakoval Bohu, že je kresťanom.