„I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.“ Evanjelium podľa Lukáša 11:4

Táto modlitba v nás môže vyvolať otázku, či môže Boh voviesť človeka do pokušenia.

Jedna vec je v Božom Slove jasná: „Veď Boha nemožno pokúšať na zlé, a ani On nepokúša nikoho. Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza.“ (Jk 1:13)

Napriek tomu môže Boh prenechať človeka moci zla. Zlom sa nemyslí odpor, utrpenie a podobné veci. Zlo je výrazom všetkého, čo vychádza zo satana a z jeho zla.

Skôr, než sa nad tým hlbšie zamyslíme, musíme spomenúť aj inú otázku, ktorá sa pri tejto modlitbe hlási o slovo.

Ako sa to dá zosúladiť s tým, čo Božie Slovo hovorí veriacim: „pokladajte si za najväčšiu radosť, že prišli na vás rozličné pokúšania“?

Odpoveď je taká, že bez pokúšania nie je duchovný vývoj. Pokušenie je ako skúška, ktorej je kresťan vystavený. Ak má naša viera rásť, musí byť preskúšaná. A Božie Slovo hovorí, že z toho sa máme radovať.

Prosba v Otčenáši: „I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého“ nie je modlitbou za to, aby sme boli oslobodení od skúšok, ktoré sú potrebné pre náš duchovný rast.

Nie, modlitba sa týka toho, aby nás Boh uchránil od takého položenia, že sa nás bude musieť vzdať a opustiť nás na úkor zlého.

Dáva nám príklad, ktorý nás vystríha. V Júdovom liste sa hovorí o tých, ktorí sa vybrali cestou Kaina, dali sa strhnúť do Balámovho bludu a zahynuli Kórachovou vzburou.

Tieto prípady sa týkajú ľudí, ktorých Boh pred hriechom, ktorý chceli vykonať, vystríhal, ale oni sa nesklonili, stáli proti Bohu a nasledovali svoju vlastnú žiadosť.

Pán Boh ich vydal ich vlastnej žiadosti a oni padli.

O to sa modlíme, aby sa nám toto nestalo.