„A nemohol tam urobiť iného divu, len čo na niekoľkých chorých položil ruky a uzdravil ich. A divil sa ich nevere.“ Marek 6:5-6

Biblia podáva príbeh ženy, ktorá naliehavo prosila Ježiša za svoju dcéru a vo svojej viere bola veľmi vytrvalá. Ježiš vyslyšal jej prosbu a povedal: „Ó, žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš!“ (Mt 15:28)

Viera môže spôsobiť rozdiel medzi tým, či sa niečo stane, alebo nestane.

Biblia, napríklad, hovorí, že Ježiš nemohol urobiť žiadne zázraky vo svojom rodnom meste Nazarete pre ich neveru (viď Mk 6:5). Ježiš chodil po iných mestách, a tam sa diali zázraky. Z ľudí vychádzali démoni. Slepým sa vrátil zrak a hluchí znovu počuli. Malomocní boli uzdravení.

Ale keď prišiel do Nazareta, okamžite o Ňom pochybovali. Možno si pomysleli: „Ježiš? Pamätám si Ho, keď bol ešte štupeľ. Pracoval s Jozefom v tesárskej dielni. Poznám to decko.“

A predsa to „decko“ bolo Božie vtelenie a Mesiáš.

Môžeme zastaviť Božie dielo v našom živote neverou. Nevera nás okráda. V Písme môžeme vidieť, ako Boh koná cez ľudí, ktorí používajú vieru v praxi a vznikajú tak úžasné veci.

Boh mohol trebárs rozdeliť Červené more sám vlastnou silou. Nepotreboval, aby Mojžiš držal palicu. Namiesto toho Boh povedal: „Ty však zdvihni svoju palicu, vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraelci mohli prejsť stredom mora po suchu.“ (2M 14:16)

Boh mohol urobiť aj iné – ako spustiť z neba oheň na oltár, keď Eliáš čelil Báalovým prorokom. Nepotreboval, aby Eliáš privolal ten oheň. Ale Boh chce, aby sme používali vieru. Chce, aby sme sa stali súčasťou diania. Preto musíme volať k Bohu.