„On však spal v tyle lode na hlavnici. Zobudili Ho, volajúc: Nedbáš, Majstre, že hynieme?“ (Mk 4:38)

Na Galilejskom mori sa búrky vyskytovali neustále, ale táto bola zrejme poriadne silná, pretože aj skúsení námorníci prepadli panike.

Ježiš a učeníci sa vydali na svojom člne na druhý breh, no strhla sa silná búrka. Ježiš medzitým spal v zadnej časti lode. Považujem za zaujímavé, že búrka Ježiša zo spánku neprebudila, ale krik učeníkov áno.

Kričali: „Nedbáš, Majstre, že hynieme?“ V tomto prípade Ježiš naozaj spal, ale v širšom zmysle Boh nikdy nespí. Pamätaj, že Ježiš bol úplne Boh a úplne človek. Bol teda vyčerpaný a vysilený z celodenných činností.

„A On, prebudiac sa, pohrozil vetru a povedal moru: Zmĺkni, utíš sa! I prestal víchor a nastalo veľké utíšenie.“ (Mk 4:39)

Zdá sa vám niekedy, že Boh spí? V Žalme 121:4 sa píše: „Nie, nedrieme a nespí ochranca Izraela.“ Boh si je vždy vedomý toho, čím prechádzame.

Možno práve dnes prechádzaš búrkou. Pod slovom „búrka“ mám na mysli ťažkosti, problémy alebo možno dokonca tragédiu. A podobne ako učeníci si hovoríš: „Pane, teba to nezaujíma? Venuješ mi vôbec pozornosť?“

Búrky prichádzajú do našich kresťanských životov. Niekedy tú búrku pošle sám Boh, ako v prípade Jonáša, ktorý bol neposlušný Bohu a ako dôsledok žal následky svojho konania.

Inokedy búrku pošle diabol a Boh to dovolí. Niekedy vzývame Pána a On búrku utíši. Inokedy je s nami a podporuje nás počas búrky. Ale vedz jedno: Búrky netrvajú večne. Majú svoj začiatok, stred a koniec.