„Ježiš jej riekol: Nezdržuj ma, lebo som ešte nevstúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.“ (J 20:17)

Ráno, keď Boh vzkriesil Ježiša, nedovolil Márii, aby sa Ho dotkla. V podstate hovoril: „Náš vzťah nebude taký, ako bol doteraz. Nemôžeš ma vnímať starým spôsobom. Nastáva obdobie Novej zmluvy.“

Následne radikálne vyhlásil: „choď k mojim bratom a povedz im: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.“ (J 20:17) Nazvať Boha Otcom bola pre Ježiša jedna vec. Avšak On povedal: „Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi…“ Inými slovami: „Teraz je aj vašim Otcom.“

Ak u vás doma chýbal otec, Boh môže byť Otcom, akého si nikdy nemal. Skrze svoju smrť na kríži a vzkriesenie z mŕtvych nám Ježiš sprístupnil nový vzťah. Už viac nemusíme hľadať odpustenie svojich hriechov skrze obeť veľkňaza, pretože Ježiš sa stal konečnou obeťou za naše hriechy. A dal nám voľný prístup k Bohu Otcovi, ku ktorému v prípade potreby môžeme prísť.

Poznáš Boha ako svojho Otca? Alebo ho vnímaš ako nejakú vzdialenú silu? Ak je to tvoj prípad, mám pre teba dobrú správu: Boh nie je len bezvýznamná sila či vzdialená moc niekde vo vesmíre. Boh je osobný, starostlivý a miluje ťa. A preto poslal svojho Syna, aby zomrel na kríži namiesto nás.