„Vtedy predvolal si ho pán a povedal mu: Ty zlý sluha, celý dlh som ti odpustil, pretože si ma prosil; či si sa nemal aj ty zmilovať nad svojím spolusluhom, ako som sa aj ja zmiloval nad tebou?“ Evanjelium podľa Matúša 18:32-33

Tieto slová sú z Ježišovho podobenstva o nemilosrdnom sluhovi.

Podobenstvo poukazuje na to, ako my kresťania potrebujeme nekonečné odpustenie za naše hriechy a Boh nám ho chce dať. Ale zároveň ukazuje, čo zlé sa deje, keď ten, kto také odpustenie potrebuje, nechce odpustiť iným.

Počúvame o mužovi, ktorý je dlžný desaťtisíc talentov. Je to astronomické číslo.

Je to desaťtisíckrát viac, ako jeden izraelita zarobil za dvadsať rokov. Nikto nemohol ani dúfať, že by mohol splatiť takýto veľký dlh. Ale Pán mu ho odpúšťa celý.

A tak by sme predpokladali, že po takom veľkom odpustení bude aj on schopný odpustiť svojmu spolusluhovi, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Vtedy to nebola zanedbateľná suma. Ako keby nám dnes niekto dlhoval 2000 eur. Vzhľadom na to, že ich izraelita k svojmu životu veľmi potreboval, nebola to bezvýznamná suma. Ale v porovnaní s číslom desaťtisíc talentov, to je ako nič.

Dáva nám to obraz o človekovi, ktorý trpel značnú neprávosť, dlh, ktorý nie je ľahké len tak odpustiť. Ale v porovnaní s neprávosťou, ktorú on sám spáchal pred Bohom, to nie je nič. Bolo by správne a primerané, keby odpustil dlžníkovi.

Ale on to nespravil, ani to nechcel spraviť. Prečo? Aký je dôvod? Vidíme to na začiatku podobenstva, keď tam stojí s dlhom desaťtisíc talentov a hovorí: „Pozhovej mi, všetko ti zaplatím.“ Bola to neúprimná reč.

Keby bol úprimný, povedal by: Hoci ako dlho by som žil, nikdy nedokážem splatiť svoj dlh.

Ukazuje nám to nepravdivé srdce. Pán Ježiš nám ukazuje, že keď kresťan nechce iným odpustiť ich previnenia, je to preto, že nie je pravdivý voči sebe samému, a ani nie je schopný, aby jeho srdce mohlo prijať Božiu milosť.